K a K štúdio

Tak, 21. mája 2021 sa začali tohoročné majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. To ste netušili, že nie? Po pandemickej prestávke v roku 2020 a posledných majstrovstvách v roku 2019, ktoré sa odohrali na Slovensku a na ktorých náš štát obhájil svoje už tradičné 9. miesto, čo asi nie je nič moc, ale aj tak lepšie, ako obhajovať nejaké 14. miesto, (pesimista sa hrá na optimistu) sa tento rok hokejové majstrovstvá (kvôli pandémii koronavírusu bez divákov) pôvodne mali konať v Lotyšsku a v Bielorusku, ale kvôli temperamentnému dlhoročnému vládcovi Bieloruska, Alexandrovi Lukašenkovi a po tvrdom (niekedy aj skrytom) lobingu z USA, Nemecka, Francúzska a pridružených mini krajín bez vlastného názoru, nakoniec Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) Bielorusku usporiadateľstvo odobrala. Pribalili k tomu aj tie kecy, že im to vzali aj z dôvodu epidemiologickej situácie,… A potom sa začali rokovania na poslednú chvíľu, že čo teraz, čo teraz? Uskutočnia sa teda celé majstrovstvá v Lotyšsku alebo sa časť odohrá v nejakej inej krajine? Ale v akej inej? Kto by chcel organizovať majstrovstvá bez divákov? Áááá jasné, veď predsa Slovensko. A tak predstavitelia Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) začali rokovať so Slovenským zväzom ľadového hokeja (SZĽH) o spoluorganizácii šampionátu. Časť tohto turnaja sa mala odohrať v Bratislave na zimnom štadióne Ondreja Nepelu. Prípadne v Dánsku. Nakoniec všetko dobre dopadlo a rozhodlo sa, že sa celé majstrovstvá budú konať v Lotyšsku. Veď keby sa časť hrala na Slovensku, Slovensko by zrejme prišlo o možnosť zorganizovať v dohľadnej dobe ďalšie plnohodnotné hokejové majstrovstvá aj s divákmi. Lebo väčšina by predsa hundrala, že: „Slovensko, zase kandiduje, Slovensko zase kandiduje. Veď u vás boli majstrovstvá nedávno, v roku 2021.“

Atmosféra pred majstrovstvami bola na Slovensku pochmúrna. Na začiatku sme si zopakovali staré overené šlágre od slovenských hráčov hrajúcich v NHL, že ako oni nemôžu prísť reprezentovať Slovensko, lebo sú zranení, unavení,… Špeciálne hokejové prílohy slovenských denníkov a týždenníkov, vydané pri príležitosti majstrovstiev, sa scvrkli na pár strán. A na rad prišli aj každoročné predpovede. Nie počasia, ale (ne)úspechu nášho tímu. Všeobecne sa predpokladalo, že „vytneme“ nanajvýš Veľkú Britániu a možno Bielorusko a ostatné tímy „vytnú“ nás. Dnes už vieme, že nakoniec sme nikoho poriadne „nevyťali“. Ale ten priebeh už každý pozná, nemá zmysel si ho opakovať. Alebo predsa len si dáme rekapitulovačku? Áá, dajme si! Tak teda, napriek tomu, že sme s nikým vysoko nevyhrali, dokázali sme na začiatku turnaja, v súboji proti Bielorusku, streliť tomuto nášmu súperovi 3 góly. Potom sa však ukázalo, že to nebolo spôsobené tým, že sme konečne zlepšili efektivitu našich striel, ale skôr kvôli tomu, že bieloruský brankár, ktorý bol potom vymenený za iného, bol poslabší. V 45. minúte zápasu sme už vyhrávali 4:0, ale potom sme si opäť pripomenuli našu tradičnú národnú špecialitku známu z minulých rokov, že keď jasne vyhrávame, tak ku koncu si to nejako pokazíme alebo začneme mať smolu a nakoniec zrazu hrozí, že ešte aj prehráme. A niekedy (tradične s Čechmi alebo s Fínmi) aj skutočne prehráme. Pred koncom zápasu nám Bielorusi za 57 sekúnd našupovali (pozdravujem Laru) dva góly. Nakoniec sme tentokrát našťastie vyhrali a keď Bielorusi na záver už hrali bez brankára, dokonca sme ešte aj dali gól do prázdnej bránky. Potom nasledovalo vydreté víťazstvo s Veľkou Britániou. Strieľali sme síce ako diví, ale efektivita bola tradičná, čiže priemerne 2 – 3 góly za zápas. Fúúú a následne famózne víťazstvo nad vždy silným Ruskom. 3:1 pre Slovensko. Tu zrazu takmer všetci začali oslavovať slovenský tím a aj trénera Ramsayho, aj tí, ktorí na neho predtým hučali, že: „To čo za trénera? Veď ten nepozná slovenskú mentalitu, mali tam dať Slováka.“ Vznikali zábavné obrázky s Ramsayom a s textami ako: „Zatiaľ najúspešnejší Kanaďan počas majstrovstiev.“ No tak sme sa poradovali a potom sme prehrali 1:8 so Švajčiarskom. Zápas proti Dánsku sme už zvládli. Aj keď sme ho rozhodli až v záverečnej tretine. V tabuľke nám svietilo 12 bodov a na postup do štvrťfinále sme potrebovali už len bod. Stačilo nám teda v niektorom zo zostávajúcich zápasov (proti Švédsku a Česku) prehrať po riadnom hracom čase. Proti Švédsku sme sa držali. Dokonca sme aj niečo vyše 11 minút viedli. Nakoniec z toho bola prehra 1:3. Teraz sme už museli zabodovať v súboji proti Česku. Alebo dúfať, že Rusi vyhrajú nad Švédmi. Niektorí švédski hokejisti naznačili obavy, že sa Slováci s Čechmi dohodnú na remíze, aby postúpili obidva štáty. Lebo, že veď sme predsa vraj boli bratské národy. Haha, to asi nepoznajú Čechov. Ale aj tak, takéto dohody, že dohodnime sa na dohode, by neboli fér. Poznajúc slovenské povestné „šťastie“ (nielen v hokeji, ale vo všetkom) som predpokladal, že Švédi porazia Rusov a Česi Slovákov a teda, že Slovensko si opäť raz obháji tú svoju 9. priečku. Potom som si pozrel priebežný stav zápasu Rusko – Švédsko. 2:2. No veď, samozrejme, čo som vravel. Nakoniec však Švédi nevyhrali, rozhodlo sa až po samostatných nájazdoch, v ktorých boli úspešnejší Rusi a Slováci tým pádom postúpili do štvrťfinále. Po 8 rokoch. To nás ešte čakali Česi. V tomto zápase už išlo len o to, kto z týchto dvoch tímov skončí na ktorom mieste a s kým si zahrá vo štvrťfinále. Česi nám znenazdajky nastrieľali 7 gólov a bolo vybavené… Slovensko tak nakoniec skončilo po základnej časti na poslednom postupovom, 4. mieste. Vo štvrťfinále si zahráme proti prvému tímu B skupiny, ktorým sa stali USA. Keby sme vyhrali s Českom, tak nastúpime proti Fínsku. Po predchádzajúcich skúsenostiach sa pre nás USA zdajú byť prijateľnejším súperom ako Fínsko. Aj tak s nimi asi nakoniec prehráme. A skončíme na konečnom 7. mieste.

V priebehu šampionátu sme sa dočkali aj politických naťahovačiek. A to vraj politika do športu nepatrí. Či ako? Lotyšský minister zahraničných vecí spolu s primátorom lotyšského hlavného mesta Rigy, v ktorom sa koná šampionát, vymenili súčasnú bieloruskú vlajku, ktorá v Rige viala spolu s ďalšími vlajkami účastníckych krajín, za historickú bielo-červenú vlajku, ktorú Bielorusko používalo v minulosti. A ktorú v súčasnosti vyťahujú prívrženci opozície voči prezidentovi Lukašenkovi. Tento krok pobúril IIHF, ktorá v oficiálnom stanovisku vyzývala aby teda aktívny minister zahraničia aj primátor odstránili aj vlajku Medzinárodnej hokejovej federácie. Pretože IIHF je apolitická športová organizácia a nechce aby bola dávaná do akejkoľvek spojitosti s týmto politickým aktom. Primátor potom, mysliac si zrejme, že dal šach mat zareagoval, že tak teda pristúpime aj  k zveseniu vlajky IIHF. Na obranu Bieloruska sa postavil aj ich tradičný partner Rusko. Dvaja ruskí poslanci vyzvali, aby Rusko stiahlo z Rigy svoj reprezentačný tím.

Mali sme možnosť sledovať aj myšlienkové pochody fanatických podporovateľov Igora Matoviča, ktorí s úplnou vážnosťou, bez srandy tvrdili, že si treba uvedomiť, že teraz počas Matovičovej vlády sa Slovákom na majstrovstvách sveta v hokeji darí, rovnako ako sa im darilo aj počas vlády Dzurindu. Naopak, počas Ficovej a Pellegriniho vlády sme nedosiahli ktovieaké úspechy (rok 2012 bol asi výnimkou potvrdzujúcou pravidlo). Náhoda? Nie! Za terajšie úspechy môžeme vďačiť veľkému Igorovi Matovičovi I.! Igorko, napíš, ukáž, popíš, ako to ty všetko robíš! A za minulé úspechy ďakujme Mikulášovi. Dzurindovi, nie tomu Mikulášovi, ktorý nosí 6. decembra deťom sladkosti.

Objavili sa aj názory, podľa ktorých sme vraj pomerne úspešní aj vďaka trénerovej taktike. Naozaj? A to je aká? Strieľajte zo všetkého? Lebo ja poznám len dve taktiky. Prvá, ktorú presadzuje aj Ramsay, že strieľajte všetci zo všetkého. Druhá, že: „Ďurko, ty nikdy netrafíš ani krivé vajce, tak radšej prihraj Aďkovi a ty Aďko, keďže pri všetkej úcte, zrejme tiež nemáš na to, dať gól, prihraj Ľubkovi, ktorý vystrelí.“ Úloha trénerov sa zrejme dosť preceňuje. Lebo keby zoberieme na šampionát deti, ktoré si hrajú hokej kdesi na rybníku, tak asi, že nevyhráme ani jeden zápas, darmo použijeme hocijakú taktiku. Pošampionátových reakcií trénerov je tiež len pár. V prípade neúspechu tímu tréner povie, že je to aj jeho chyba a sám odstúpi. Alebo sa bude tváriť, akoby nič a odvolá ho SZĽH. Prípadne žiadne svoje chyby, ani chyby mužstva neprizná a naopak všetkých hráčov pochváli, že: „Dobre ste hrali chlapci, dobre ste hrali.“ Aj keď v skutočnosti takmer vypadli z elitnej kategórie do nižšej. A ďalej, že by sme tým chlapcom mali práveže poďakovať, že vôbec prišli reprezentovať svoju vlasť, lebo vraj namiesto toho mohli kľudne ísť na nejakú dovolenku. A týmto spôsobom si tréner udrží svoje miesto. Objavili sa už aj také situácie, že pod politickým tlakom (opäť tá politika) samotní hráči bojkotovali trénera s cieľom ho vymeniť, rovnako ako aj vedenie SZĽH. A tak na turnaj museli ísť slabší hráči, ktorí boli ochotní ísť hrať. V prípade úspechu na šampionáte si tréner užíva slávu a utvrdzuje sa v tom, aký je skvelý, jedinečný,… (blablabla ďalšie superlatívy). A pokračuje vo vedení tímu aj v ďalších rokoch alebo sa stiahne na dôchodok. Prípade s pokorou príjme úspech a nestáva sa namysleným a prehnane sebavedomým.

Ako obyčajne sa vyrojili pseudovlastenci, konkrétne podskupina dvojtýždňových hokejových pseudovlastencov. A napriek tomu, že väčšinu svojho života nadávajú na Slovenku a bliakajú, ako je tu všetko zlé, že toto sa môže stať jedine na Slovensku, že hento nefunguje a tento urobil to a toto je taká hanba pre Slovensko,.. Tak teraz sa zrazu oblečú do slovenského dresu a hulákajú: „SLOVENSKOO, SLOVENSKOO!!!“ A vyspevujú slovenskú hymnu. Ich vlastenecké okúzlenie však, ako vždy, po šampionáte rýchlo pominie a vrátia sa do starých zabehnutých koľají nadávania na štát a velebenia západu, USA, EÚ, Ruska, ČESKOslovenska alebo Uhorska.

Pozrime sa aj na slovenských hokejistov. V mnohých prípadoch totiž tiež nejde o vlastencov, ale naopak práve tvrdých antiSlovákov. Pravidelne odmietajú hrať za Slovensko a vyhovárajú sa, že sú zranení po sezóne, unavení alebo, že ich priateľka bude v tom čase robiť lekvár, tak jej musia pomáhať. To s tým lekvárom, to som len tak trepol, taký kreatívny príklad, to reálne nikto nepovedal (iba také upresnenie, aby som teraz nebol označovaný za šíriteľa výmyslov). Ak už aj títo slovenskí hokejisti nastúpia, tak spravidla len preto, že im končí zmluva v nejakom tíme v ktorom hrajú počas roka a chcú sa ukázať, aby bol o nich záujem inde. Ako vo všetkom aj tu existujú výnimky. Sú niektorí slovenskí hráči, ktorí vždy hrdo reprezentovali svoj štát. Napríklad Miroslav Šatan alebo Tomáš Tatar. Aspoň teda dúfam. A tých antislovenských hokejistov slovenského pôvodu dnes vo veľkom obdivujeme a dávame za príklad ostatným. A propagujeme ich v televízii a kade tade. Najväčší antiSlováci spomedzi hokejistov sa nám dnes prihovárajú z reklám, spolukomentujú zápasy, prípadne dokonca majú vlastné humorné (alebo „humorné“) šou. A ešte oni sami o sebe budú tvrdiť, akí sú úžasní a ako všetko vedia, že ich treba len pustiť ku „kormidlu“ a hneď budeme opäť majstri sveta. Zrazu už sú vo vrcholových výkonných hokejových pozíciách a nejako nie a nie byť majstrami.

Téme hokejových majstrovstiev sa venovali aj Slovenské noviny, ktoré neexistujú. Najprv priniesli šokujúcu informáciu o tom, ktorú mala prezradiť kontroverzná poslankyňa za SaS Bittó Cigániková. A to, že všetko je už vybavené, lebo vraj Šatan šarmom jemu vlastným zariadil, že Slovensko vyhrá tieto majstrovstvá. Nakoniec priznali, že išlo o falošnú správu a takáto dohoda zjavne neexistuje a priniesli upravenú titulku. Spolu s reakciami politikov na slovenský postup. Kompletnú zmieňovanú titulnú stranu Slovenských novín, ktoré neexistujú, ako aj pôvodnú titulku s falošnou správou, nájdete na Facebooku K a K štúdia.

Reakcie slovenských politikov na postup Slovenska do štvrťfinále na majstrovstvách sveta v hokeji, uverejnené v Slovenských novinách, ktoré neexistujú

—

Ak ste skutočný slovenský vlastenec, nie hokejový pseudovlastenec, nezabudnite to povedať svojim priateľom. Zdieľajte na sociálnych sieťach svoje vlastenecké príspevky s mriežkou:

#vlastenecajpomajstrovstváchsvetavhokeji

—

Chcete mať informácie o nových článkoch K a K štúdia ako prví?

Pridajte sa na Facebook stránku K a K štúdia