K a K štúdio

AKTUÁLNA POZNÁMKA: Tak už to vieme! Povinné kvóty pre prijímanie migrantov nebudú. Pri prvotnom pohľade je dôvod na radosť, aj na nejaký ten euforický výkrik“ Hurá!“. Pri hlbšom zamyslení však opäť prichádza len rozčarovanie a hnev. Totižto situácia bude zrejme presne taká istá, ak nie ešte horšia, ako keby tie kvóty boli povinné. Predseda summitu na ktorom sa riešila otázka migrantov, D. Tusk vyhlásil, že v nasledujúcich rokoch bude do štátov EÚ prerozdelených 40 000 migrantov, avšak bez povinných kvót. Čiže migranti prídu tak či tak. Len s tým rozdielom, že teraz ich pod tlakom vládnucej EÚ triedy prijmeme akože dobrovoľne. Takže miesto takmer 800 ľudí (jedná sa len o prvú fázu prerozdeľovania, v ďalších fázach je/bolo pre SR pripravených ďalších pár (desať/sto) tisíc utečencov), ktorých sme mali vziať príkazom, teraz môžeme musíme dobrovoľne nasilu prijať aj vyšší počet. Aký je rozdiel či prijmeme (v prvej fáze) vyše 800 migrantov povinne alebo akože dobrovoľne?! No super sme to vyrokovali. Tí páni v EÚ sú teda prefíkaní! Taká malá lesť a v podstate dosiahnu aj tak to, čo chceli pôvodne, keď navrhovali aby štáty prijímali migrantov povinne… Len ktovie či vôbec našim politikom došlo, že 70% Slovákov nehovorilo: „Nesúhlasíme s prijímaním utečencov na základe povinných kvót! Chceme aby sme ich v rovnakom alebo ešte väčšom množstve prijímali dobrovoľne!“ Ale drvivá väčšina obyvateľov Slovenska sa jasne vyjadrila, že: „Nesúhlasíme s akýmkoľvek prijímaním migrantov, či už na základe povinných kvót alebo na princípe (pseudo)dobrovoľnosti.“ Takže ako mnohí predpokladali s EÚ mašinériou sa nedá vybabrať, vždy si dosiahne to svoje. Ak sa objavia nejaké protestné hlasy, nájdu si len iný chodníček na úspešnú realizáciu svojich utopických multikulturálnych cieľov…

Tak či onak, K a K štúdio vám v nasledujúcich dňoch prinesie svoj pohľad na otázku migrantov. Humorný a ironický, ako ste už pri tomto blogu zvyknutí, ale zároveň aj seriózny a pravdivý.

Prvá časť opisuje ako to vlastne všetko začalo…

——————————————————————————————-

A teraz niečo o čom ste určite ani netušili (cítite tú iróniu, že…)! Minulú sobotu sa v Bratislave demonštrovalo! Protestu proti prijímaniu migrantov a proti islamizácii Európy sa zúčastnilo 2000 až 8000 ľudí (číslo úmerne klesá úrovňou mainstreamovosti médií, ktoré ho zverejňujú). A „úplnou náhodou“ sa v ten istý čas, v tom istom meste a na takmer rovnakom mieste, konal aj protest proti protestu s názvom: Bratislava blokuje, náckov tu nechceme a bla, bla, bla, ktorého sa zúčastnil aj Havran (áno, ten vták). Títo junáci, ktorých bolo 20 až 200 (číslo sa úmerne zvyšuje úrovňou mainstreamovosti médií, ktoré ho zverejňujú), naopak hovoria, že migrantov prijať treba a to čo najviac a čo najskôr, aby nám ich náhodou neuchmatli iné krajiny. Skôr než sa však bližšie budeme zaoberať zmieňovanými protestami a reakciami, ktoré priniesli, presunieme sa ešte na počiatok vekov. Ehm, vlastne stačí do doby, ktorá predchádzala dnešným udalostiam.

Kde bolo, tam bolo (radšej keby ani nebolo), bola raz jedna roztopašne rozmaznaná princezná Amerika. A tá čo si zaumienila, to aj musela mať! A tak jedného dňa na svojho vrchného posluhovača Baracka Obamového Nitkového, urobila také tie „úprimné“ psie oči ako vystrihnuté z nejakého hollywoodskeho afektovaného filmového dielka. A zajasala hebkým hláskom (odkedy je hlások hebký?): „Ja chcem ropu.“ „V poriadku. Tu máš motyku, rýľ, vedro, choď si na dvor vykopať.“ riekol jej vrchný posluhovač. „Ja chcem ropu z Líbye!“ dupla si tá nezbednica. „Ach, to aby som zase išiel šíriť slobodu.“ povzdychol si Barack, obul si čižmičky, vzal do ruky starú hrdzavú americkú zástavu (odkedy je zástava hrdzavá?) a hajde na vandrovku!

Začiatok príbehu o migrantoch

Cestou do Líbye si ešte ujasnil postoj u princov a princezien ostatných krajín, ktorí sú už zvyknutí (okrem rebelujúceho ruského princa), že vždy konajú tak, ako im zapíska americká princeznička. A tak so širokou podporou spojencov vtrhol na dvor vladára Kaddáfiho, ktorého po vzore niekdajšieho humanitárneho bombardovania v Juhoslávii, humanitárne zabil. „Toto je veľký deň pre Líbyu! Odteraz tu budete mať slobodu a demokraciu!“ euforicky zakričal Barack, tak, aby prehlušil hluk amerických ropných tankerov, ktoré práve začali čerpať líbyjskú ropu pre jeho maličkú princezničku Ameriku. Ako tak čas plynul a plynul a princeznička Amerika sa náhle začala zaujímať tentokrát o úrodnú ukrajinskú pôdu, znenazdajky dobehol do Bieleho zámku, ktorý sa niekedy nesprávne nazýva aj Biely dom, zadychčaný špeh. „Zle je, zle je.“ lapal po dychu. „Ja som ti hovoril, keď nemáš kondičku, nelez na maratón!“ upozornil ho Barack. „Ale nie mne je zle, ale s Líbyou je zle. Utekajú odtiaľ státisíce ľudí, pretože po zabití Kaddáfiho už nemá kto vládnuť pevnou rukou a strážiť hranicu.“ „My sme tam už svoju prácu odviedli, zaviedli sme slobodu, demokraciu a ťažbu ropy, teraz sú na rade naši spojenci, nech si nejakých tých migrantov riešia oni.“ kľudne prehodil Barack a zahryzol si do ruky. „Ááááu!“ skríkol. „Myslel som, že v nej ešte mám ten hamburger.“ vysvetlil svoj kanibalský útok na vlastnú hornú končatinu.

A práve pointa tohto pravdivého príbehu vysvetľuje, prečo je tu dnes problematika migrantov, kvôli ktorým Slováci vyšli do ulíc.

POKRAČOVANIE ČOSKORO – SLEDUJTE TENTO BLOG A FB STRÁNKU K a K ŠTÚDIA.

—

Chcete mať informácie o nových článkoch K a K štúdia ako prví? Pridajte sa na facebook stránku K a K štúdia – oázu pokoja v zradných vodách hnusných sociálnych sietí…

https://www.facebook.com/pages/K-a-K-%C5%A1t%C3%BAdio/125108480868174

VYSVETLENIE: K a K štúdio píše šokujúco pravdivé a spravodlivé kritické články, v rámci ktorých môže dôjsť aj ku kritike určitých predstaviteľov národov. Nikdy sa však nejedná o kritizovanie celého národa ako takého. Ide o oprávnené kritizovanie predmetných organizácií, konkrétnych osôb, skupín osôb, ľudských vlastností alebo vlastností národov. K a K štúdio nikdy nijakým spôsobom nehaní, ani neznevažuje žiadny národ, ani jeho občanov…