K a K štúdio

Budúcnosť nášho štátu nevyzerá ružovo… Teraz sa všetky fanúšičky Barbie a ružovej farby rozplakali 😀 „Prečo toľko pesimizmu, však možno prídu lepšie časy!“ poviete si. Preto, lebo všetko čím sme sa v minulosti hrdili, sme už dávno rozkradli alebo predali. Dnes tu nájdeme zdevastované poľnohospodárstvo, sprivatizované výrobné podniky, vodárne, plynárne. Nájdeme tu veľké hypermarkety plné zahraničných šmejdov, Tatry, ktoré sa zmenili na stavenisko a ktoré prekypujú všadeprítomnými prázdnymi lanovkami – pomaly už nie je kde stavať – preto sa plánuje zonácia Tatier, ktorá povolí stavby aj tam, kde boli doteraz zakázané (do budúcna sa plánuje s podvŕtaním celých Vysokých Tatier – mal by tadiaľ viesť tunel). Určite sa príde aj s návrhom, zrútiť Gerlachovský štít – pretože je príliš vysoký a ťažko dostupný. A na jeho mieste postaviť zjazdovku, reštauráciu a lanovky. Celú túto mega akciu budú naživo prinášať všetky naše televízie a ohromení diváci budú s nemým úžasom pozerať, ako Gerlach padá… A následne tlieskať novému lyžiarskemu stredisku, ktoré sa tam vybuduje… Nejednému pamätníkovi zaplesá srdce radosťou. „Konečne tú skalu zničili… Celý život mi len clonila výhľad!“ povie postarší obyvateľ Tatier. …Prečo napríklad aj vo Vysokých Tatrách nemôže podnikať štát, ale finančná skupina? Bolo by to omnoho viac výhodné.

Ak bude treba, zrúti sa aj Gerlachovský štít… Čo si finančné skupiny zaumienia, to aj dosiahnu…

V hlave mi vŕta aj ďalšia vec. Prečo sme neodkúpili naspäť SPP? Bola na to jedinečná možnosť. Vláda tvrdila, že by daný podiel odkúpili s radosťou, ale, že na to nie sú peniaze. O pár mesiacov neskôr, sa už začalo rozprávať o olympiáde s Poľskom. Na to sa už milióniky našli. A len na porovnanie:

– odkup akcií SPP od súkromníka: návratnosť pár rokov

– usporiadanie olympiády s Poľskom: návratnosť nulová, strata, Tatry ešte viac zruinované, po olympiáde prázdne hypermoderné štadióny,…

Prečo sa na olympiádu rovnaká suma našla a na odkup SPP, nie? No lebo o odkup SPP mala záujem finančná skupina – tak im to bolo treba pustiť. A pri organizovaní olympiády bude treba postaviť nové športové haly, lanovky, zjazdovky,… A toto všetko chce stavať finančná skupina – teda musíme ísť do kandidatúry o olympiádu, aby finančná skupina mala zákazku.

Posledný tromf, ktorý nám ostal v rukách, je naša voda. Aj keď vodárne aj minerálne pramene sú už predané. Slovensko je druhou krajinou na svete s najväčšou zásobou pitnej vody. Čoskoro bude voda vzácnejšia ako ropa. Slovensko má teda poriadne bohatstvo. Dalo by sa tomu tešiť, ale… Čo bude s tou vodou? EÚ chce, aby sme sa jej vzdali, záujem majú aj iné krajiny, na čele s USA. Čo nás teda čaká? Buď vojna, alebo otrokárstvo. Vojna vtedy, keď nebudeme chcieť predať. Nájde sa nejaká dobrá zámienka, nabehnú tu vojačikovia a ako sa s obľubou hovorí, našu armádu premôžu aj čiapkami… A „bude vymaľované“.

Krajina bude zničená. Povedané americkou rečou – bude zachránená od zlého. USA sa budú chváliť celému svetu, ako nám pomohli, ako zvrhli diktatúru alebo čo ja viem čo si vymyslia… A pritom odvedú pohľad nevšímavých a médiami zaslepených ľudí od hlavnej príčiny vojny – od získania slovenských zásob pitnej vody.

Tejto možnosti sa my ale pravdepodobne nemusíme báť. Ako poznám našich predstaviteľov, vodu predáme za dve koruny a budeme sa tváriť, aký bomba kšeft sme spravili… A potom sa budeme čudovať, že nám vodička akosi zdražela (napr. o 400% ako v inej krajine, ktorá ju už predala). Vtedajší premiér nás ale ubezpečí, že to nič, že zdražovanie vody je celosvetový trend a vstup strategického investora (tak sa novodobo nazýva privatizácia), tomu nie je na vine.

Najhoršie na tom je, že sa nič nezmení, ani keď o tejto situácii napíšem 1542 článkov. Voda sa predá a basta. Ľudia znovu nič nezmôžu…

Obraz slovenskej budúcnosti…