K a K štúdio

K a K štúdio pre vás prináša ďalšiu tabuizovanú tému. Tentokrát sa budeme zaoberať postavením Slovákov v ČSR. Téme, ktorej sa dopodrobna a nezaujato nevenuje (zrejme) nikto. Téme, ktorej dominuje, jeden, český uhol pohľadu, ktorý prevzali aj slovenskí historici. Prejavuje sa v nekritickom postoji k českej politike ku Slovensku. Zaužívané je tvrdenie, že ak sa aj v rámci spoločného štátu Slovákov a Čechov vyskytli nejaké nedostatky, tieto boli veľmi zriedkavé v porovnaní s pozitívnymi výsledkami slovensko-českého spolužitia.

 Ak sa ktoréhokoľvek z historikov opýtate, čo pre Slovensko znamenalo Česko-Slovensko, v drvivej väčšine dostanete jednotnú odpoveď, že: „Česko-Slovensko pre Slovákov znamenalo veľmi veľa. Prinieslo nám mnohé výhody, zvýšil sa ekonomický rast, ľuďom sa začalo žiť lepšie.“ „Československo prinieslo Slovákom viac než Čechom!“ hlása titulok Pravdy (autorom výroku je historik Dušan Kováč, ZDROJ: http://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/297438-ceskoslovensko-prinieslo-slovakom-viac-nez-cechom/). Alebo: „Vznik ČSR je Slovákov najdôležitejšou udalosťou 20. storočia.“ tvrdí zase Milan Zemko, historik SAV. (ZDROJ: http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/251571-historik-vznik-csr-je-pre-slovakov-najdolezitejsou-udalostou-20-stor/)

Zachránili nás teda bratia Česi? A sú to vôbec naši bratia? Bolo Česko-Slovensko skutočne česko-slovenské, alebo české? Vládne naozaj medzi Čechmi a Slovákmi taký vrúcny priateľský vzťah, ako sa to prezentuje v médiách? Kým sa dopracujeme k odpovediam na tieto a mnohé ďalšie otázky, je viac než potrebné, uviesť isté upozornenie. A to, že článok v žiadnom prípade nie ja namierený proti českému národu. V texte môže dôjsť nanajvýš ku kritike vtedajšieho systému, predmetných organizácii, skupín osôb, ľudských vlastností a podobne (stáli čitatelia pritom vedia, že v článkoch niekedy kritizujeme aj určité skupiny (Tiež)Slovákov, o zaujatosti proti českému národu teda nemôže byť ani reči). Cieľom článku je poukázať na určité, často aj šokujúce skutočnosti, ktoré sú médiami cielene zamlčované a vyvrátiť zdeformovaný obraz o česko-slovenských vzťahoch. Pretože udalosti treba popísať pravdivo, aj keď sa pravda často mnohým nepáči. Veď žiť v peknom klamstve je úžasné…

Mnoho ľudí verí domnienke, že Slováci získali vznikom Česko-Slovenska konečne, dlhoočakávanú nezávislosť a že konečne, mohli rozhodovať o sebe sami. To je však hrubá lož! Podľa predstáv Masaryka mal nový nezávislý štát, spočiatku projektovaný ako „nezávislé Čechy“, vzniknúť z troch českých zemí (Čiech, Moravy a Sliezska), ku ktorým mali byť pripojené (anektované) okresy horného Uhorska obývané Slovákmi. Teda. Česi nezachránili Slovensko pred útlakom Maďarom a nepodali im pomocnú priateľskú ruku. Česi brali pripojenie Slovenska ako vynikajúcu príležitosť, na zväčšenie vlastného územia. Podvedome síce hlásali, že Slováci sa stanú svojprávnymi v novom štáte, v realite sa však začala uplatňovať idea čechoslovakizmu.

Vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov bol poznamenaný nerešpektovaním dohôd, podpísaných v USA zástupcami týchto dvoch národov. Primárne sa jednalo o Pittsburskú dohodu, ktorá zaručovala obom etnikám rovnoprávne postavenie a autonómiu. Namiesto toho, aby sa Česi a Slováci ďalej rozvíjali ako dva samostatné národy, bola do praxe uvedená myšlienka jednotného československého národa, ktorá sa objavuje už v Ústave z roku 1920, kde sa v úvode hovorí: „My, národ československý…“ (ZDROJ: http://spr.fsv.ucm.sk/archiv/2003/1/svatuska.pdf, s. 1.)

Česi Slovákov brali, nie ako samostatný národ, ale len ako jednu z dvoch vetiev etnického československého alebo česko-slovenského národa, prípadne ako odnož českého národa. V dávnej minulosti sme mali byť od svojho materského národa (teda od Česka) násilne odtrhnutí a potom sme dostali príležitosť, aby sme sa vrátili do „jeho lona“. Dnes už vieme, že to, že sme boli v minulosti násilne odtrhnutí od Čiech je číra rozprávka  a zavádzanie najhrubšieho zrna. Veľká Morava (ďalej len VM), bola predsa slovensko-moravská a nie česká. Na 6 rokov, sme dokonca ku svojej ríši pričlenili aj Čechov. A to Česi dodnes nestrávili. Zlosť si poväčšinou vybíjajú na kráľovi Svätoplukovi (ktorý ich pripojil k VM), ktorého v každom jednom filme či dokumente ponížia ako sa len dá (viď. Cyril a Metod – Apoštoli Slovanov, kde bol Svätopluk vykreslený ako masový psychopatický vrah). Len aby sa Slováci nehlásili k svojim dejinám. A aby náhodou ešte Moravania nežiadali odtrhnutie od Čiech. Rozprávanie o bratoch Čechoch, je tiež nepravdivé. Historické udalosti nám dávajú za pravdu, že označovať Čechov za našich bratov, je bláznivé. Za súrodencov môžeme považovať akurát Moravanov, Slovincov, prípadne Srbov. S Čechmi sme predsa do vzniku ČSR nemali nič spoločné. My sme boli poddanými v Rakúsko-Uhorsku a oni si veselo spravovali vlastné územie.

Prezident Masaryk v roku 1915 dokonca vyhlásil: „Slováci sú Česi, napriek tomu že používajú svoje nárečie ako spisovný jazyk.“ (ZDROJ: Seton-Watson, R.W.: Masaryk in England, (Cambridge:1943), s. 125.) Tak. To je tá deklarovaná česko-slovenská rovnosť v ČSR. Pomaly sa dostávame k otázke, čo sme teda získali vstupom do tohto nového štátu? Získali sme akurát možnosť používať svoj jazyk (podľa Masaryka nárečie), postavili sa slovenské školy, neboli sme už vystavení maďarizácii. A ďalej? Ďalej nič. Toto boli pre Slovákov (nanešťastie) jediné rozdiely ČSR oproti Rakúsko-Uhorsku. 

 Splnený sen našich predkov?

Navyše, Česi to mali so Slovákmi premyslené do najmenších detailov (aj keď najsmelší plán, urobiť zo Slovákov druhých Moravanov nevyšiel). Česi boli skvelí matematici. Ktovie, možno by na nejakej matematickej olympiáde získali aj prvé miesto a postúpili by do celosvetového finále… Všetko mali vyrátané tak, aby sa im a ich ekonomike darilo oveľa lepšie ako tej slovenskej. Tu môžu prísť ďalšie námietky slovenských konzervatívnych historikov, že: „Veď predsa Česi nám pomáhali vo všetkých smeroch. Aj v ekonomike. Vďaka nim sa na Slovensku vybudovalo mnoho fabrík, ľudia získali prácu. Mali by sme im byť vďačí.“ Áno, vybudovali sa fabriky. Ale zase to bola len zástierka, aby si Slováci povedali: „Nóó, tí Česi sú dobrí priatelia.“ Lenže, ako staré dokumenty uvádzajú: „Hospodárska politika štátu musí byť vedená tak, aby bolo Slovensko štrukturálne od českých zemí stále závislejšie, aby nevytvorilo samostatný hospodársky celok a aby špecializácia bola riadená tak, aby na Slovensku boli závody technickej výroby (resp. výroby polotovarov) a aby najväčšie zhodnotenie výrobkov (napr. montáž) sa diala v Česku.“ (ZDROJ: MEMORANDUM O SLOVENSKU XXVI, VIAC O MEMORANDE TU: http://cs.wikipedia.org/wiki/Memorandum_o_Slovensku)

Myslím, že všetci chápeme. V Česku sa vybudovali fabriky, ktoré vynášali najviac, v Slovensku sa postavili zvyšné. A potom sa nám smejú, že sme na tom horšie ako oni. No to aj, (ale samozrejme nielen, /viď šafárenie našich novodobých politikov a privatizácia všetkého slovenského/) kvôli tomuto neslávnemu umiestneniu podnikov za čias ČSR. Teda dôsledky politiky ČSR trvajú pre náš štát dodnes.

KONIEC 1. ČASTI

—

Chcete mať informácie o nových článkoch K a K štúdia ako prví? Pridajte sa na facebook stránku K a K štúdia – oázu pokoja v zradných vodách hnusných sociálnych sietí…

https://www.facebook.com/pages/K-a-K-%C5%A1t%C3%BAdio/125108480868174

—

VYSVETLENIE: K a K štúdio píše šokujúco pravdivé a spravodlivé kritické články, v rámci ktorých môže dôjsť aj ku kritike určitých predstaviteľov národov. Nikdy sa však nejedná o kritizovanie celého národa ako takého. Ide o oprávnené kritizovanie predmetných organizácií, konkrétnych osôb, skupín osôb, ľudských vlastností alebo vlastností národov. K a K štúdio nikdy nijakým spôsobom nehaní, ani neznevažuje žiadny národ, ani jeho občanov…