K a K štúdio

Pred nami je smrtiace, beštiálne referendum, ktoré rozhodne o zotrvaní alebo odchode Británie z Európskej únie. Ak si Briti zvolia možnosť a zostanú v pakte s európskou chobotnicou, konečne nastane svetový mier. Z neba začnú padať eurá a Veľká Británia bude veľmoc veľmocí, na čele so svojim neohrozeným kapitánom Cameronom. Ak však vyhrá tábor odporcov a Briti zarevú: „Dosť bolo EÚ“ nastane apokalypsa. Z neba budú pršať milovaní utečenci Angely Merkelovej (až tak milovaní, že sa ich chce čo najskôr zbaviť) a spolu s nimi celé Anglicko zaplavia alkoholom zmáčané slzy známeho štamgasta Junckera a z mora sa ozve bájny hlas prezidenta EÚ Donalda Tuska, ktorý zahrmí: „To nie bardzo dobrze Britania!“ Druhý Donald tentokrát Trump si len učeše svoju hrivu a emocionálne zahúka: „Britain, you are great again!“ No a aby sme nevynechali žiadneho Donalda, príde aj káčer Donald, ktorý zakváka niečo v zmysle: „Kvák, kvák, kvák.“ Aspoň tak by to malo vyzerať podľa špičkových analýz Anny a Lízy. Pretože alternatíva voči EÚ neexistuje! Musíš sa držať jej otrockých okov, inak zahynieš. Túto falošnú pravdu nám dookola zvestujú všemocní svedkovia jehovo…, ehm bruselovi. Na Slovensku napríklad sám premiér Fico, ale aj náš pán prezident Bútorova Hlava. Prvý z menovaných sa v minulosti rozčuľoval, že čo to tam drístajú dáki slovenskí euroskeptici, že odísť z EÚ. Že čo potom, akú majú alternatívu? Lebo že on žiadnu inú alternatívu okrem členstva v EÚ nevidí. Slovensko nemá inú možnosť, len ostať v jadre EÚ a pevne sa držať ako otrocký prívesok vládnucich krajín: Nemecka a Francúzska. Pán prezidentík to isté: „Prioritnou úlohou Slovenska je ostať v jadre Európskej únie.“ „Ostať  v jadre Európskej únie.“ „Ostať v r*** Nemecka a Francúzska.. Či vlastne, oprava: „Ostať v jadre Európskej únie.“ (ZDROJE: http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/369911-kiska-vystupi-v-parlamente-s-prejavom-o-migrantoch/, http://euractiv.sk/kratke-spravy/kratke-spravy/r-fico-slovensko-nema-inu-sancu-ako-suhlasit-s-hlbsou-integraciou-v-ramci-eu/)

Falošné výhody členstva v EÚ

A kvôli čomu sa vlastne máme držať v tomto pevnom oceľovom integračnom jadre? No pretože len to nám prináša nesporné výhody… Výhody, na ktoré keď sa pozrieme bližšie (poprosím lupu!), zistíme, že sú vlastne nevýhodami. Prvou obrovitánskou mimoriadne agresívne propagovanou výhodou, má byť čerpanie eurofondov. No hohohó! Za akú cenu? Nič predsa nie je zadarmo. Vo všetkých médiách bežia rôzne reklamy, v ktorých sa nachádza jednoduchý refrén: vďaka eurofondom sme opravili… lalalálalá, vďaka Európskej únii sme postavili… šalalálaláá. Ale keby sa tie reklamy nakrútili poctivo, dostali by sa do nich aj heslá typu: vďaka Európskej únii sme rozkradli… tuctuctuc, vďaka Európskej únii sme stratili suverenitu… dupdupdup. Ou jéééa! Áno, problémom prerozdeľovania eurofondov je korupcia, ale aj bizarné a nepotrebné projekty, ktoré sa z nich financujú, len aby sme tie peniaze z únie niekde minuli. A tak nie je núdza o predražené lavičky na námestiach, gýčové námestíčka s gýčovými soškami, ale aj rozhľadňu postavenú na rovine, či betónové kráľovstvá tam, kde predtým kraľovali stromy. Pri dostávaní peňazí z eurofondov ešte treba zohľadniť aj ďalšie skutočnosti. Keď médiá hulákajú, že z EÚ máme šancu dostať dajme tomu 20 miliárd €, nie je to celkom pravda. No ono to v skutočnosti vôbec nie pravda. No dobre, povedzme si to na rovinu, ono je to hrubé zavádzanie. Tie sumy ktoré sú na očiach, ktoré sú všade reklamované, to je len celková hodnota peňažných prostriedkov, ktoré nám únia vyčlenila. Avšak z toho objemu peňazí nikdy nevyčerpáme 100%, pre rôzne byrokratické prekážky,… Za uplynulých 11 rokov sme z týchto prostriedkov získali 14 miliárd eur. Keď si zoberieme, že z tejto sumy išlo ďalších cca 30% na korupciu a bláznivé, nepotrebné projekty, prišli sme o ďalšie miliardy. Ostáva nám teda len niečo menej ako 10 miliárd €. Opäť však prichádza ďalšie mínus. Ako všetci dobre (ne)vieme, do EÚ každá krajina platí aj členské. Čiže aj naša Slovenská republika. Náš príspevok na úniu za sledované obdobie bol vo výške takmer 7 miliárd eur. Presne túto sumu si môžeme odrátať z eurofondov, pretože tie peniaze sme si dali sami sebe. Teda 50% z eurofondov tvoria naše vlastné financie zo štátneho rozpočtu. A čo takto rôzne pokuty, ktorými nás pokutujú veľkí bratia, únijní kormidelníci Francúzi a Nemci? Len pri najnovšej kauze, pri ktorej sa jedná o neskoré uzavretie skládky odpadu pri Žiline, nám chce Európska komisia nablokovať pokutu vo výške 1 milióna. Takže pokuty nás za sledované obdobie vyjdú na cca 4 miliardy eur. Zo sumy celkovo ponúkaných eurofondov (20 miliárd eur) sme teda získali 14 miliárd €. 4 miliardy sme však v priemere stratili kvôli korupcii a nepotrebných podivných projektoch. 7 miliárd zase tvoril náš členský príspevok do únie. Ďalšie 4 miliardy na pokuty a sme v mínuse… Z peknej prezentovanej sumy 20 miliárd eur nám nezostal ani cent. Práve naopak, ostali sme v strate, ktorá tvorí odhadom 1 miliardu eur.. Vážení, takýto trik by nedal ani Copperfield. Teda, žiadne peniaze sme nezískali, len sme prišli o miliardu (prinajlepšom sme cca miliardu získali, ak súd zruší niektoré zo sankcií, ktoré máme zaplatiť). A to všetko vďaka eurofondom…

(ZDROJE: http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/396482-slovensko-chce-uzavriet-skladku-kvoli-ktorej-mu-hrozi-pokuta/,   

http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/353775-slovensko-ziskalo-z-eu-o-7-miliard-eur-viac-ako-zaplatilo/)

Ďalšou výhodou nášho členstva v EÚ by malo byť euro. Lebo vraj tak sme silnejší a odolnejší voči krízam… „Euro, silná mena do každej peňaženky, hihihi.“ tak znel slogan pred vstupom Slovenska do eurozóny. A navyše, naši občania si už pri ceste do zahraničia nemusia vymieňať peniaze, čo ušetrí ich čas. No hurá! Ušetrené dve minúty, ktoré priemerne zaberie návšteva zmenárne. Ale zjavne tento argument na časť našej populácie zabral, keďže úspora času pri zmene peňazí bola v anketách, ktoré zisťovali, prečo je podľa slovenského ľudu výhodné platiť eurom, dosť časťou odpoveďou. Ale to, že v hypermarketoch pri pokladniach často vyčkáva aj celé mesto, niekedy aj vyše štvrťhodiny, lebo akurát je akcia na škandálmi ošľahané lacné poľské mäsko, ktoré vyjde v prepočte na kilogram lacnejšie o 1 cent ako naše slovenské a na ktoré si už brúsi svoju nákupnú tašku každý správny antislovensky naladený tiežSlovák, tak to nevadí, to sa počká. A ešte k tomu, v ktorej z našich susedných krajín majú zavedenú túto eurošmejd menu? Jedine v Rakúsku. Takže, ak sa našinec vyberie do Česka, Maďarska, Poľska či na Ukrajinu, smola, výmena peňazí ho neminie. Rovnako ako v prípade dovolenky v Chorvátsku. Euro nemá žiadnu výhodu. S jeho zavedením sme len akurát stratili menovú suverenitu… Takže ďalšia pseudovýhoda argumentačne zmietnutá zo stola.

Voľný pohyb tovarov, služieb, osôb a kapitálu! Vďaka Európskej únii už hranicami členských štátov, môžeme len tak prefrčať, bez pasu, bez ničoho. Rovnako ako stadiaľ môžu len tak prefrčať vrahovia či migranti. Odpadá nám náročné čakanie na hranici. Áno! Ušetrené ďalšie 4 minúty! Dokopy už 6 minút, pozor na to… Takisto Slováci a Slovenky môžu pracovať hocikde, v ktorejkoľvek krajine EÚ na luxusných, meganablýskaných pozíciách škrabkačov zemiakov alebo opatrovateľov nemeckých dôchodcov.

Tak toto sú tie slávne výhody nášho členstva v Európskej únii. A to ešte zďaleka nie je všetko. Nebolo tu spomenuté ešte to hlavné, čo sa samozrejme nikde nespomína, lebo je to tajné. Lebo sa to nesmie, takže pssssssssssssst. Natiahnuť uši, ďalej bude článok pokračovať šepotom. Úplne najväčšou výhodou (keďže výhoda je v EÚ ponímaní nové synonymum pre slovo nevýhoda) je, že členstvom v EÚ a držaním sa v jeho jadre, sme úplne stratili všetku suverenitu. Stali sme sa otrokmi EÚ. Najväčšími otrokmi spomedzi všetkých členských štátov. Naša potravinová sebestačnosť je na úrovni 39% a stále klesá, čo je najmenšie číslo na celom svete. (ZDROJ: http://www.etrend.sk/firmy/domacich-potravin-je-na-pultoch-rekordne-malo-potravinari-hovoria-o-smrti-v-priamom-prenose.html)

Aj z tých 39% potravín, ktoré vyrobíme na Slovensku sa viac ako polovica vyprodukuje v podnikoch so zahraničným vlastníkom (napríklad Zvolenská mliekareň patrí Američanom, Hurbanovský pivovar Holanďanom). Pôdu nám skupujú cudzinci a o pár rokov budú práve oni väčšinovými vlastníkmi našich polí – keďže EÚ tlačí, aby sme zrušili zákon o ochrane slovenskej pôdy pred záujemcami zo zahraničia, keďže vraj porušuje zmluvu o fungovaní EÚ a jej základné princípy. V roku 2025 sa tak pri súčasnom tempe našej úspešnej integrácie v zahraničných obchodných reťazcoch pôsobiacich na našom území, bude nachádzať 9% slovenských výrobkov, ktoré budú vyrobené na území Slovenska podnikmi patriacimi cudzincom, z plodín dovezených z Poľska, alebo vypestovaných na poliach nachádzajúcich sa na Slovensku, vo vlastníctve zahraničných korporácií.

Úplne sme si zdevastovali farmy. A aj z toho hanebného množstva, čo ostalo, sa ide v súčasnosti možno až polovica rušiť, v dôsledku mliečnej krízy. Štátne podniky úplne zanikli. V SPP, vodárňach, aj elektrárňach, (všetky ziskové) sú nasťahovaní súkromníci. A tak peniaze, ktoré mali tiecť do štátnej kasy, tečú do vrecka pár bohatým jedincom. O tom, aké boli tieto predaje pre Slovensko nevýhodné sa už zrejme netreba ani zmieňovať (ročný zisk Slovenských elektrární za roky 2006-2012 /po privatizácii/ –  2,4 miliardy eur, predajná cena 66% akcií spoločnosti pri privatizácii v roku 2006 – 840 miliónov eur). (ZDROJ: http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/349761-predajom-elektrarni-stat-prisiel-o-miliardove-zisky/) Keby tieto spoločnosti patria na 100% štátu, každý rok by nám prinášali neuveriteľné peniaze, o ktoré dnes prichádzame. A potom tu ešte niekto bude rečniť, ako nám privatizovanie pomohlo. Pomohlo nám jedine so znížením príjmov do štátneho rozpočtu… Najväčšia sranda na tom je, že privatizovať, privatizovať, privatizovať, nám radili experti z tých západných krajín Európy, ktoré si sami zakladajú na podnikoch patriacich štátu. Rada o privatizácii by inými slovami mohla znieť: „Slováci, štát je najhorší vlastník. Dajte si poradiť. Zbavte sa všetkých ziskových štátnych podnikov, aby si ich potom mohli kúpiť naše štátne firmy a aby sme mohli zvyšovať na váš úkor, náš zisk pre našu štátnu kasu.“ Napríklad celé Slovenské telekomunikácie vlastní spoločnosť Deutsche Telekom, v ktorom má podiel aj samotný nemecký štát…

Naši susedia, ktorí tiež euforicky vstupovali do európskeho paktu lží a ilúzií, však neskončili až tak zle ako my. V Česku aj v Poľsku je potravinová sebestačnosť na úrovni okolo 80 až 90%. Potravinárstvo prosperuje (hlavne teda v Poľsku), farmy fungujú, nie všetko čo bolo ziskové sa sprivatizovalo, strategické podniky ostali v rukách štátu. Ako je to teda možne, že my sme dopadli úplne najhoršie zo všetkých a stali sme sa najvzornejším vazalom? No pretože sa pevne držíme Nemecka a Francúzska. Všetky protislovenské zákony priviate z Bruselu plníme na 150%. A sami prosíme, či by sa nám náhodou nedalo uškodiť ešte viac, či by sme nemohli darovať do materinských rúk bruselských vládcov ešte viac našej národnej suverenity.. Pretože na Slovensku čoraz silnejšie počuť reči o tom, že by sme mali bez rečí obetovať slovenskú suverenitu pre blaho Európskej únie.…. Inak Briti majú vyrokované mnohé výnimky z EÚ pravidiel (nie sú v Schengene, nemusia nikdy prijať euro,…) a napriek tomu stále hovoria o strate suverenity a bruselskej diktatúre. Slovensko poslušne implementuje aj tú najväčšiu hlúposť, kvôli čomu stratilo oveľa viac suverenity ako Veľká Británia, ale namiesto toho aby sme sa vzopreli bruselskej mašinérii, my si naopak pochvaľujeme a sme vďační, že vďaka eurofondom a Európskej únii toto a toto… Sme ako taký otrok, ktorý miluje svojho pána. Ale sme v jadre EÚ, sme tam…

Postavenie Slovenska v Európskej únii…

Zamlčiavaná alternatíva pre Slovensko

Naozaj je toto náš údel? Neexistuje nijaká alternatíva? Budeme až do konca sveta otrokmi jadra EÚ (alebo jadrovými otrokmi)? Je nám súdené, byť počas celej našej existencie národ otročný (niekde nesprávne uvádzané, ako národ holubičí)? Veď najprv sme slúžili Maďarom, potom Čechom, potom Nemcom, potom mixu Čechov s Rusmi a teraz znovu Nemcom a ešte aj Francúzom a Američanom. Alternatíva existuje! Hmmm, hmmm, no aká asi? Stať sa 51. štátom Spojených štátov amerických alebo 17. spolkovou krajinou Nemecka, ako by to navrhoval náš najväčší mysliteľ, večne dumajúci pod hríbom, Števko Lampa? Nie, nie. Alternatívou je stať sa znovu štátom slovenským. S vlastnou menou a vlastnými zákonmi. Prvým bodom všetkého je samozrejme zamávať tete Angele, ujovi Jean-Claudeovi, Martinovi a Donaldovi – teda vystúpiť z EÚ, v ktorej nie sme rovnoprávny člen, ale člen otrocký. Všetci významní bruselskí predstavitelia predsa vedia, kvôli čomu bola založená Európska únia. Tie všeobecne známe reči o rovnosti, partnerstve, priateľstve a zjednotenej Európe, to sú len žvásty a pekné propagandistické rečičky. Realita je, že EÚ bola založená na popud veľkých štátov, viď. Nemecko a Francúzsko, z dôvodu, aby mohli využiť svojich menších spojencov (Slovensko a spol.) na zachovanie svojho vlastného blahobytu. V rámci voľného pohybu boli u nás nastavané podniky zahraničných automobiliek (a podobne), nie preto, že by nám tí podnikatelia chceli bratsky pomôcť s vytváraním pracovných pozícií, ale preto, že mať fabriku na Slovensku sa im oplatí oveľa viac, ako mať ju vo vlastnej krajine. Hlavne z dôvodu úspory mzdových nákladov, ale aj daňových prázdnin,… Takto je to. EÚ sa delí na dve polovice. Jednu polovicu tvoria páni a druhú ich otroci, ktorí sa tvária, že nie sú otrokmi, ale sú tiež pánmi…

Keď už podnikneme odvážny Slovexit, čo je skratka pre odchod Slovenska z EÚ, môžu nasledovať ďalšie kroky. Zaujímavé je, že Slovexit je pomenovanie aj pre odchod Slovincov, môžeme teda rovno spraviť spoločný priateľský odchod Slovenska aj Slovinska. Dôležité v čase poúnijnej histórie našej krajiny je znovu dostať do vlastníctva štátu strategické spoločnosti. Plynárne, vodárne, elektrárne, telekomunikácie a všetko čo prinášalo zisk, a tak si to zobrali súkromníci. Pri kvalitnom hospodárení v týchto vtedy už štátnych podnikoch, by naša štátna kasa zacvengala blahobytom. Opätovný vznik štátnych podnikov by však automaticky neznamenal zákaz súkromného podnikania. Štát by práveže vo väčšej miere, ako je tomu dnes podporoval malých a stredných podnikateľov. Ale nie zahraničných, ale tých domácich, pretože práve malé a stredné podniky sú pilierom ekonomiky. A ak podporíme domácich podnikateľov a nie zahraničných, zisky nám budú ostávať doma a budú sa investovať na Slovenku. Nebudú odtekať do cudziny ako dnes. K tomu by sa pridalo aj budovanie vlastných štátnych podnikov potravinárskeho zamerania a obnova poľnohospodárskych družstiev, čo by prispelo k našej potravinovej sebestačnosti, prinieslo by dostatočný počet pracovných miest, aj dostatok ziskov pre štát. Ľudia, ktorí v minulosti pracovali vo farmách a potravinárskych firmách a dnes makajú pre zahraničného vlastníka väčšinou v automobilkách a ich dodávateľských podnikoch, by sa tak opäť vrátili ku chovu dobytku a výrobe potravín. Toto odvetvie by skutočne zamestnalo toľko isto ľudí, koľko dnes pracuje v automobilovom priemysle, dokonca možno aj o čosi viac. Veď pred rokom 1989 pracovalo v poľnohospodárstve vyše 350 000 ľudí. (ZDROJ: http://www.noveslovo.sk/c/Polnohospodarstvo_ako_stabilizator_zamestnanosti) Dnes toto odvetvie zamestnáva už len 51 000 našich občanov. (ZDROJ: http://www.polnoinfo.sk/clanok/4388/moze-byt-polnohospodarstvo-atraktivne-a-este-ako) Vybudovanie fariem by malo pozitívny vplyv na stieranie regionálnych rozdielov, keďže toto opatrenie by prinieslo prácu aj do okresov s najvyššou nezamestnanosťou. Prosperovať by začal aj vidiek, na ktorom by tieto farmy boli vybudované. Tým pádom by občania už nemuseli za prácou cestovať, čím by ušetrili cestové náklady. Samozrejme, v poľnohospodárskych družstvách by si našli prácu hlavne ľudia vykonávajúci manuálnu prácu. Pre duševne pracujúcich, by boli vytvorené štátne podniky iného typu (štátna marketingová agentúra, štátne vedecko-populárne vydavateľstvo, agentúra pre podporu vlastenectva, nový úrad pre podporu zahraničných Slovákov,…)

Prioritou samostatnej Slovenskej republiky, by mala byť aj podpora vedcov, výskumu a inovácií. Taktiež by sa zaviedol čiastočný zákaz na dovoz zahraničných potravín. Tie nepotrebujeme. Pretože potraviny ktoré k nám v súčasnosti chodia spoza našich hraníc, majú oveľa menšiu kvalitu, ako tie naše a spôsobujú zatváranie domácich podnikov, čím sa prehlbuje nezamestnanosť na Slovensku.

V prípade odchodu Slovenska z Európskej únie, by nemuseli zúfať ani ľudia bažiaci po otrockej práci v zahraničí. Je možné, že aj potom by si mohli zarábať opatrovaním, škrabkaním zemiakov a umývaním riadu. A že by už nebol voľný pohyb cez hranice? Nuž treba si vybaviť pas/víza.. Problém? Keď človek míňa čas aj na úplné hlúposti, minúť pár minút na vybavenie jedného poondeného pasu hádam zvládne každý.

Náš odchod z EÚ by nemal mať ani až taký zásadný vplyv na náš export. Do západných krajín sme predsa vyvážali aj za komunizmu. Navyše, spomínanou stratégiou budovania potravinovej sebestačnosti a obmedzenia dovozu potravín zo zahraničia sa nevrhneme do náručia rakoviny, ktorú by nám pri zotrvaní v EÚ skôr či neskôr zabezpečila konzumácia geneticky modifikovaných potravín, vďaka dohode o voľnom obchode medzi USA a EÚ, označovanej pod skratkou TTIP. Štátne strategické a potravinárske podniky (+ podniky iného zamerania), podpora domácich malých a stredných podnikateľov, obnova fariem, znovuvyužívanie polí na poľnohospodárske účely, regulovaný import zo zahraničia a podpora vedy, výskumu a inovácií. Tak teda toto je tá alternatíva k tej neslávne známej Európskej únii a fanúšikom jej podlej, falošnej a iluzionistickej politiky, ktorí ešte ani len nevstanú z posteli a nadávajú na (ich slovami) diktatúrny komunizmus, ale na druhej strane modrú diktatúru vychvaľujú do nebies. Hmm, čudné, asi nejaká porucha osobnosti alebo vnímania…

Veľká škoda len, že Európska únia je ako zlá burina, ktorá len tak ľahko nevyhynie a na ktorú ešte ani ten najlepší záhradník na svete nenašiel účinný postrek. Preto zrejme nemôžeme očakávať jej rýchly koniec. Pravdepodobne aj zmieňovaný Brexit bude neúspešný, pod vplyvom bububu rečí analytikov o tom, ako odchod z EÚ fatálne uškodí Británii a kvalite života jej obyvateľov. Pritom každý dobre vie, že v prípade úspešného Brexitu by sa v Británii nestalo nič. Takéto veľké NIČ. Alebo až takéto velikánske NIČ.

Stačí si spomenúť na časy pred rozdelením Česko-Slovenska, keď nás tiež strašili, že ak sa oddelíme od Čechov, skolabuje nám ekonomika, slovenská koruna stratí hodnotu (a oblohu pokryjú čierne mračná skazy hahaháá). A čo sa v skutočnosti po vzniku samostatnej Slovenskej republiky splnilo z tých hrôzostrašných predpovedí? Nič. Boli sme neutrálnym štátom. Ak sa vyskytli nejaké negatíva, tie boli zapríčinené vtedajšou politickou reprezentáciou a jej rozhodnutiami, nie vznikom SR. Keby sme vždy nepočúvali predpovede našich nepriateľov, založiť si vlastný samostatný štát sme si v konečnom dôsledku mohli už po 1. alebo 2. svetovej vojne. Ale späť ku Brexitu… Jedinou vecou, ktorá skutočne hrozí, že sa udeje a čoho sa najviac boja predstavitelia EÚ je, že odchodom Britov z únie, nastane domino efekt, ktorý spustí ďalšie referendá v ostatných členských štátoch o zotrvaní alebo odídení z EÚ. A táto lavína odchodov by nakoniec mohla viesť až k samotnému pádu únie. Ale veď to je vlastne dobrá správa. Ach krásna to budúcnosť, bez multikulturálnej a podvodníckej Európskej únie, škoda len, že súčasná generácia sa jej už zrejme nedožije, pretože korene tejto buriny sú silnejšie ako oceľ. Ale raz to musí prísť… Európska únia musí byť zničená!!!

————–

Blog K a K štúdia sa v najprestížnejšej slovenskej blogovej súťaži: Bloger roka 2015 prebojoval do finále a zaradil sa medzi top blogy v kategórii: Ekonomika, spoločnosť & biznis.

Chcete mať informácie o nových článkoch K a K štúdia ako prví? Pridajte sa na Facebook stránku K a K štúdia – oázu pokoja v zradných vodách hnusných sociálnych sietí…