K a K štúdio

V slovenskej spoločnosti vládne zvláštna situácia. Najchudobnejší ľudia ticho makajú a nadpriemerne zarábajúci učitelia znovu vyšli do ulíc, štrajkovať za ešte vyššie platy. A rôzne pofidérne bratislavské kaviarničky ich ešte aj podporujú a ponúkajú im čajíček (a možno aj raw koláčiček) zadarmo, ako keby museli vyžiť z minimálnej mzdy. Pričom pravda je, ako skoro stále, úplne iná. Všetci dobre vieme, že za posledné 4 roky sa platy učiteľov zdvihli o 20%! (ZDROJ: http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/380540-ucitelom-platy-rastli-za-posledne-styri-roky-o-20-percent/?sc=art-381067) Pričom do školstva išlo pol miliardy eur. Áno, naše silno spolitizované, poväčšinou pravicové média, ktoré zvyknú sami seba označovať za nezávislé (zrejme majú na mysli nenávistné), teraz s takou vervou, že až sa zadrhávajú operačné systémy v redakčných počítačoch, píšu propagandistické článočky, v ktorých ľuďom podsúvajú nové vychádzajúce superhviezdy – výplatné listiny učiteľov a hundrú pri tom, že ministerstvo klame, že aká priemerná mzda učiteľa 1000 €, keď tu tento chudáčik z horného konca republiky dostáva len 800 € a hentá chudinka z dolného konca Slovenska len 750 €. Páni redaktori a panie redaktorky, zrejme nechápu pojmu – priemerná mzda. Ak máme priemernú mzdu pri učiteľoch približne 1000 €, neznamená to, že každý jeden učiteľ v SR za mesiac zarobí tých cca 30 000 Sk (zdravím starú menu). Priemer dostaneme tak, že najprv zrátame všetky platy a výslednú sumu vydelíme počtom platov. Niekto teda zarába 1200 €, iný 700 € a keď to všetko pekne spriemerujeme, vyjde nám zmieňovaná magická tisícka. Ak by sme to chceli povedať odborne, tak: „Na Slovensku sa pod pojmom priemerná mzda rozumie aritmetický priemer všetkých miezd v štáte. Preto obvykle platí pravidlo, že 70% ľudí zarobí menej ako je priemerná mzda. (ZDROJ: http://www.minimalnamzda.sk/priemerna-mzda.php) Len taká poznámka, že nečudujme sa. Veď média, ale niekedy často aj samotní ľudia majú problém s pochopením pojmu priemer aj v súvislosti s priemernou mzdou v národnom hospodárstve na Slovensku. Nahnevane búchajú rukami do stola (odvážnejší jedinci možno aj hlavou do múru a tí najväčší borci zrejme aj sekerou do dreva – chúďa nevinné drevo!!!), že aká priemerná mzda 882 €, že aká priemerná mzda 882 €, že aká priemerná mzda 882 € (dobre stačí trikrát a dosť), keď oni zarábajú len dajme tomu 450 €. No asi, že to je priemerná mzda. A teda niekto zarába 1500 €, iný 500 € a z tých všetkých platov sa urobí priemer a ten je v tomto prípade 882 €.

Častý je argument, že veď, ale na západe je plat učiteľov oveľa vyšší. A keď tam môžu zarábať 2500 € mesačne, prečo by rovnakú sumu nemohli mať aj u nás? Lenže rozdiel je v tom, že napríklad v takom Nemecku je celkom iná ekonomická situácia, ako na Slovensku, preto žiadať pre slovenských učiteľov nemecké platy je scestné. Nemecko dosiahlo v roku 2015 rozpočtový prebytok vo výške 12 miliárd eur. (ZDROJ: http://www.teraz.sk/ekonomika/rozpoctovy-prebytok-nemecka-2015/176074-clanok.html) Vďaka tomu si môžu dovoliť držať platy na takej astronomickej úrovni. U nás štátna kasa nedisponuje potrebným množstvom peňazí na to, aby boli uspokojené požiadavky štrajkujúcich. Dôvodov tohto stavu je viac. Predaj všetkých domácich strategických podnikov súkromníkom (SPP, elektrárne, plynárne), samozrejme, ešte k tomu aj pod cenu, vstup do EÚ, ktorým sme sa stali len dobrým odbytiskom potravinového odpadu a lacnou pracovnou silou krajín západnej Európy. Kde by sme teda mali nájsť také kvantum peňazí, ktoré žiadajú nespokojní učitelia? Mal by štát zobrať každému dôchodcovi 200 € z dôchodku a výnos ponechať im? Či zvýšiť dane o 100%?

Závislosť na štrajkoch a peniazoch…

Ďalším faktom ostáva, že je pred voľbami a legislatívny proces je už teda uzavretý. Aj keby vláda chcela splniť požiadavky štrajkujúcich učiteľov (teda ak by pristúpila na plán „okrádania“ dôchodcov alebo zvýšenia daní o 100%), jednoducho nemá ako. Do volieb do NR SR už nebude žiadna schôdza parlamentu, takže daný zákon o navýšení platov by sa nemal ako schváliť. Toto si určite uvedomuje aj samotná Iniciatíva slovenských učiteľov (ISU). Aj keď jej hlavní predstavitelia sa navonok tvária, že všetko sa dá. Preto pokiaľ niekto žiada nesplniteľné, v tom prípade je viac ako zrejmé, že nejde o obyčajný štrajk nespokojných učiteľov, ale o politicky motivované štrajko-vydieranie. Áno, predstavitelia ISU s ministerstvom školstva nechcú rokovať, nechcú pristúpiť na kompromis, oni vydierajú – navýšte nám platy! Aj tak vám síce nebudeme vďační, napriek tomu nám ich okamžite navýšte. Žiadne ale. Indíciou, že sa jedná o politicky motivovanú akciu je i skutočnosť, že štrajk neorganizujú oficiálne školské odbory (ktoré sa podieľali na príprave minulých štrajkov), ale spomínaná Iniciatíva slovenských učiteľov a do štrajku sa nezapojili všetky školy, len zlomok z nich.

Medzitým na štrajku učiteľov…

Povedzme si na rovinu, že nie každý učiteľ je taký poctivý, ako to o sebe zvykne tvrdiť na verejnosti. Na školách nájdeme aj takých, ktorí vôbec nechodia na hodiny (spravidla prídu len pred polročným a koncoročným vysvedčením – narýchlo napísať jednu písomku a uzatvoriť známky). Za túto činnosť – teda vysedávanie v kabinete,… a flákanie sa, chcú zarábať 2500 €? Ďalšou skupinou sú učitelia, ktorí síce prídu na hodinu, ale celá ich činnosť spočíva v tom, že dajú jednému zo študentov poznámky, aby ich napísal na tabuľu a nech si ostatní odpíšu a oni si zatiaľ posedia za katedrou, prípadne sa ešte bez okolkov spýtajú triedy, či nemajú časopis, aby si mohli prečítať a aby sa nenudili pri tom „namáhavom sedení“. Ďalší z učiteľov len doslovne prečítajú učivo, ktoré je v knihe. A hotovo /všetky uvedené príklady sú reálne, vyplývajúce z vlastných skúseností autora blogu/. To je vychovávanie?  Prečítať si učivo a napísať poznámky si vie každý aj sám doma. Načo je potom taká škola? Načo je potom taký učiteľ? To ešte nehovorím o tom, že ako to vychovávajú, keď zabúdajú na jednu zo základných vecí a to je vedenie k vlastenectvu. V dejepise sa uvádza len výber z najzákladnejších udalostí zo slovenskej histórie (o mnohých sa neučí vôbec), aj to často v skrátenej jedno až dvojvetovej podobe. A učitelia boli prví, ktorí protestovali proti hraniu slovenskej hymny na slovenských školách…

Pravdivé nie je ani tvrdenie, že učiteľské povolanie je mimoriadne dôležité, preto by učitelia mali zarábať oveľa viac, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve. Každé povolanie je predsa svojim spôsobom potrebné (teda okrem nejakých drogových dílerov, či prostitútok). Čo by sme napríklad robili, keby pekár nenapiekol chleba? Alebo keby zastali fabriky, vyrábajúce veci, ktoré nám uľahčujú život a bez ktorých si už dnes ani nevieme predstaviť svoju existenciu (automatické práčky, vysávače, žehličky)? A tak ďalej….

Súčasný mini štrajk je preto úplne nepotrebný a nanajvýš cynický, keďže jeho úlohou, ako som už načrtol, nie je zlepšiť postavenie učiteľov, ale narýchlo pred voľbami získať dodatočné percentá, pre politické strany, ktoré sa v súčasných predvolebných prieskumoch pohybujú na hranici zvoliteľnosti do NR SR.

————–

Chcete mať informácie o nových článkoch K a K štúdia ako prví? Pridajte sa na Facebook stránku K a K štúdia – oázu pokoja v zradných vodách hnusných sociálnych sietí…