K a K štúdio

NA UPRESNENIE: V článku sa nič nepíše o tom, že v Rakúsko-Uhorsku by nám bolo lepšie! To v žiadnom prípade. Treba sa však zamyslieť aj nad asimiláciou Slovákov zo strany Čechov. Z tohto pohľadu, keby nás asimilovali Maďari, neboli by sme Slovákmi, ale Maďarmi. Ale keby nás asimilovali Česi, tiež by sme dnes neboli Slováci, ale pre zmenu Česi (slovenčina by síce bola povolená, ale mala by charakter českého nárečia). Pozrime sa na Moravanov, ktorí sa už v prvom rade cítia byť Čechmi a až potom Moravanmi, alebo ešte horšie, len Čechmi (dokonca im v niektorých rokoch nechceli ani uznať moravskú národnosť, presadzovala sa idea, že moravská národnosť neexistuje, je len národnosť česká). A každá asimilácia je predsa asimilácia… Prosím teda čitateľov a diskutujúcich, aby čítali pozorne a nekritizovali obsah blogu z toho, čo v ňom ani nie je uvedené.

….Sám by som bol radšej, keby Česko Slovensko bolo štátom dvoch rovnocenných národov – Čechov a Slovákov. Keby tomu bolo tak, dnes by bol nadpis aj obsah tohto článku iný. Buďme však realisti a nie idealisti. Česi nás v ČSR podviedli  na plnej čiare a za to si hádam toto zriadenie zaslúži kritiku. Alebo sa budeme tváriť, že sa nič nestalo, ako nakoniec pri každých udalostiach, keď na nás bola páchaná krivda? Pôjdeme donekonečna podľa zaužívaného slovenského vzoru: „oklamte nás, my sa vám za to ospravedlníme?“

Mrzí ma, že som niektorými ľuďmi hneď označovaný za luhára, táraja, či zakomplexovaného zadubenca, len kvôli tomu, že som vyjadril iný pohľad na danú tému, akému veria oni… Osobné urážky podľa mňa nepatria do slušnej diskusie, do slušnej diskusie patria protiargumenty. Preto sa do diskusií po mojimi článkami ani nezapájam…

—-

V súvislosti so včerajším dňom, kedy uplynulo 96. rokov od založenia Česko Slovenska, sa v našej spoločnosti ozývajú hlasy, že by sme tento deň mali povýšiť na štátny sviatok, tak ako to majú v Česku. Zbláznili sa?! Čo chcú oslavovať? Dosiahnutie ďalšieho levelu porobenia vlastného národa? Všetci zástancovia čechoslovakizmu by si v prvom rade mali preštudovať dejiny. Nemennou pravdou je, že Česko Slovensko bolo české! Slováci boli počas celej existencie ČSR v úlohe poddaných. Kým v Rakúsko-Uhorsku nám vládol maďarský pán, v novom štáte ho nahradil Čech. Presadzovala sa idea jedného národa (čechoslovakizmus = všetci sme Česi, Slováci sú len jednou z českých vetiev). Aj keď pôvodne nám sľubovali, že budeme rovnocenní a samostatní, realita bola úplne iná. Dostali sme sa pod tvrdú českú diktatúru. O nás sme si nerozhodovali sami, ale s radosťou nám rozkazovali naši „bratia“ z Prahy. Mali v rukách všetku moc, ktorá sa napríklad zišla pri rozmiestňovaní podnikov. Nám sa vždy ušli tie ekonomicky menej výnosné, aj keď ich výstavba sa spájala s veľkou slávou, že akí sú oni dobrí, keď nám ešte aj fabriky stavajú. Pritom ako už bolo spomenuté, bol to len čistý kalkul. Všetko bolo vyrátané tak, aby bol u nich vyšší ekonomický rast ako u nás a aby sa nám potom mohli vysmievať, akí sme zaostalí.

Útlak Slovákov v Česko Slovensku bol očividný, čo napokon aj viedlo k tvrdým protičeským náladám. Navyše, sami Česi dnes hovoria o ČSR ako o ich prvej republike. Stačí si pozrieť príhovory českých prezidentov na tento sviatok za posledné roky. Aspekt spoločného štátu Čechov a Slovákov z nich úplne vypadol. Ako je teda možné, že v dnešnej dobe je u nás toľko čechoslovákofilov, ktorí smútia za zlatým Česko Slovenskom a najradšej by boli, keby sa hneď zajtra obnovilo? Bolo by tu jedno vysvetlenie. A to, že uverili premysleným českým trikom. Česi sa v podstate pokúšali o to isté ako Maďari (o úplnú asimiláciu Slovákov), ale robili to oveľa, oveľa sofistikovanejšie. Kým Maďari presadzovali tvrdú, násilnú, neskrývanú maďarizáciu, Česi dali prednosť tzv. plazivej, skrytej asimilačnej metóde. Hrali to na úprimné priateľstvo a bratstvo. Veď nás predsa vytiahli zo zúrivých maďarských pazúrov. A tak za touto zásterkou mohli smelo vykonávať svoje zákerné protislovenské plány. Bez akéhokoľvek podozrenia. Šikovne využili psychologické metódy. Veď kto by už podozrieval usmiateho pána, ktorý vám každý deň tlačí do hlavy, ako má rád Slovákov a ako robí všetko pre ich blaho. V skutočnosti sme mali dopadnúť rovnako ako svojho času Moravania. Tí sú dnes už natoľko národne a vlastenecky „vymytí“, že ich ani nenapadne žiadať o odtrhnutie od Čiech. Oni sa dokonca už sami považujú za Čechov, nie za Moravanov. Podľa sčítania obyvateľstva, v roku 2011 žilo v ČR 5% Moravanov, čo činí iba niečo vyše 600 000 obyvateľov! (ZDROJ:  http://cs.wikipedia.org/wiki/Obyvatelstvo_%C4%8) Pritom na Morave majú svoj domov cca 4 milióny ľudí. (Pripomeňme, že aj pri sčítaní došlo k jednému z českých fígľov. Pri sčitovaní obyvateľstva sú v kolónke národnosť vopred predtlačené rôzne národnosti od výmyslu sveta, aj tie, ktoré v Česku vôbec nežijú. Moravskú tam na výber nenájdete. Moravania musia ísť do kolónky iné a napísať: „moravská“. U nás je možnosť voľby moravskej národnosti zahrnutá priamo v sčítacom formulári. A to Česi nemohli zniesť! V roku 2000 ich predseda Rady vlády pre národnostné menšiny, požadoval okamžité vyradenie Moravanov zo zoznamu Slovenskom oficiálne uznaných menšín… (ZDROJ: http://cs.wikipedia.org/wiki/Moravan%C3%A9 /časť: 21. století/, http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/1/16/Dopis_9746_00_zlp.pdf) , (Viac o tejto problematike tu: http://filmstudio.blog.pravda.sk/2014/01/24/my-chceme-len-co-nam-patri-svoje-si-nedame-od-dunaja-po-tatry-a-dali-sme-si/)). Česká ješitnosť bola počas ČSR taká obrovská, že dokonca nedovolili ani rovnoprávne postavenie Slovákov, nielen vo vláde, ale ani v armáde. Česi sa vyhovárali, že to bolo kvôli tomu, že slovenský jazyk, pojem Slovák a slovenská národnosť neexistujú, existuje predsa len jednotná čs národnosť. Pripomeňme tiež, že jedným z dôsledkov čechizácie bolo aj úplné vylúčenie dejín Slovákov z výučby vo vojenských školách (zamlčovanie a falšovanie slovenskej histórie zo strany Čechov je kapitola sama o sebe a vlastne dodnes sa učíme a veríme prekrúteným vymysleným bájkam, vytvorených Čechmi v záujme potlačenia nášho vlasteneckého cítenia).

 Buďme hrdí Slováci, nie Čechoslováci…

Len tak na doplnenie, zoberme si ďalší príklad psychologickej hry a toho, že to, či vás ľudia budú nenávidieť, alebo považovať za priateľov, nezáleží od vašich úmyslov, ale od toho, ako tieto úmysly podáte. Hitler chcel ovládnuť celý svet. Zvolil na to „maďarskú metódu“, teda drsnú, neskrývanú agresiu a k tomu ešte formu vojny. Preto ho väčšina sveta nenávidela. Dnešní predstavitelia Nemecka si dali ten istý cieľ (len s jediným rozdielom, že oni sa zamerali len na Európu, nie na svet). A pozrimeže, splnil sa im. Všetky štáty EÚ skáču, ako pískajú Nemci. A nevadí im to, dokonca sú ešte vďační a majú ich za priateľov, aj keď logicky by ich za takú diktatúru mali nenávidieť. Použili českú priateľskú metódu ovládania druhých, v tom tkvie ich úspech. Stavili na úsmevy a slová o európskej jednote a priateľstve. Rovnako tak napríklad vzťah Ukrajincov k Američanom a „Západu“ na jednej strane a k Rusom na strane druhej. Rusov nenávidia, (samozrejme nie všetci Ukrajinci, nie je to paušalizované na celý národ, ale na väčšinu to platí) pretože používajú drsné, neskrývané nástroje a Američanov a „Západ“ milujú, pretože tí zvolili priateľské metódy. A pritom ide obom USA a „Západu“, aj Rusku o to isté…

Zhrnuté – V mnohých Slovákoch zostala nostalgia za starou dobrou ČSR z toho dôvodu, že podľahli českým psychologickým hrám a hranému priateľstvu, ktoré zakrývali asimilačné snahy. Veď aj politici, keď chcú prekryť nejakú kauzu, rýchlo vyrukujú s nejakými výhodami pre ľudí (a teraz nenarážam na vlaky zdarma – tie plne schvaľujem). Tento článok ale nehovorí, že by sme sa teraz mali s Čechmi začať (slovne) opľúvať, či ešte horšie zahájiť proti nim vojnu. Ľudia sú všelijakí. Dobrí aj zlí. Úprimní aj falošní. Kritika patrí zriadeniu ČSR, vtedajším českým politikom a sympatizantom ich názorov, samozrejme aj z radov súčasníkov. Z vyššie uvedených dôvodov, je však vrcholne cynické a hlúpe požadovať prijatie vzniku ČSR za slovenský štátny sviatok. A ešte k tomu ho spojiť so spomienkou na Štefánika. Veď toho predsa zabila česká česko slovenská mašinéria, pretože dôsledne požadoval rovnoprávne postavenie Slovákov v spoločnej republike, čím sa stal v českých očiach nepohodlným! To chcú oslavovať jeho smrť alebo čo?! Opodstatnejšie by pre nás Slovákov bolo uzákoniť za štátny sviatok vznik Nitrianskeho kniežatstva… A ak chceme vzdať hold Štefánikovi, ustanovme sviatok na deň jeho narodenia.

Spomeňme si teda na dnešný pamätný deň vzniku ČSR so slovami: „Pamätajme! Nikdy viac! Nech žije Slovensko, nie Česko Slovensko.“

Viac o tom, ako to v skutočnosti bolo s našimi „bratmi“, čítajte tu:

http://filmstudio.blog.pravda.sk/2014/06/12/bratia-cesi-alebo-ako-to-bolo-naozaj/

http://filmstudio.blog.pravda.sk/2014/06/26/bratia-cesi-alebo-ako-to-bolo-naozaj-2-cast/

—————————————————————————————–

Zaujímavé je pozrieť sa aj na názor jedného diskutujúceho, na ktorý som natrafil pri hľadaní podkladov k tomuto článku. Tvrdí, že: „Tak ako „vraj“ pomohli Česi nám, sme pomohli my Čechom. Stačí si pozrieť mapu ČSR spred 2. svetovej vojny. Český národ bol v totálnom Nemeckom obkľúčení. Jediná voľná cesta smerom k záchrane bola cesta na východ, smerom na Slovensko. A Česi ju na úkor Slovákov perfektne využili.“

—————————————————————————————–

Chcete mať informácie o nových článkoch K a K štúdia ako prví? Pridajte sa na facebook stránku K a K štúdia – oázu pokoja v zradných vodách hnusných sociálnych sietí…

https://www.facebook.com/pages/K-a-K-%C5%A1t%C3%BAdio/125108480868174

—

VYSVETLENIE: K a K štúdio píše šokujúco pravdivé a spravodlivo kritické články, v rámci ktorých môže dôjsť aj ku kritike určitých predstaviteľov národov. Nikdy sa však nejedná o kritizovanie celého národa ako takého. Keď teda napíšeme napríklad: „Ako by sa asi zachovala EÚ, keby v Donecku a Luhansku rozpútali vojnu Američania?“, myslíme tým, aké rozhodnutia budú prijaté zo strany politikov v mene celej krajiny, uvedomujúc si, že nie všetci obyvatelia toho ktorého štátu sa s danými platnými rozhodnutiami budú stotožňovať. Ide o oprávnené kritizovanie predmetných organizácií, konkrétnych osôb, skupín osôb, ľudských vlastností alebo vlastností národov. K a K štúdio nikdy nijakým spôsobom nehaní, ani neznevažuje žiadny národ, ani jeho občanov…