Po prvej časti článku: „Bratia Česi? Alebo ako to bolo naozaj…“, som sa utvrdil v poznatku, že Slováci nechcú počuť pravdu o svojom národe a o svojich dejinách. Radšej ostávajú v úlohe trpiteľa a absolútneho skrachovanca Európy, do ktorého, keď si niekto kopne, on sám sa kopne ešte raz. Ktorý dokonca uverí aj vymysleným dejinám, ktoré mu napísali iní. Slovák žije v domnení, že každý mu chcel a chce vždy iba dobre a za všetko zlé, čo ho v priebehu dejín postretlo si môže sám, preto má v tomto smere obmedzené myslenie a nedokáže vidieť pravdu a právom kritizovať alebo aspoň pomenovať neprávosti, ktoré boli na ňom páchané. Slovákovi sa zdá čudné, že už za čias Veľkej Moravy tu žili naši predkovia, naopak Moravania sa k svojim najstarším dejinám hrdo hlásia.
….V takomto trende sa nečudujme, keď sa o pár rokov bude v našich školách učiť, že počas Rakúsko-Uhorska neexistovala žiadna maďarizácia, ale, to práve sami Slováci sa chceli učiť maďarsky. Prvotný bod už bol predsa aj naplnený. Keď sa pred pár rokmi slovenská vláda dohodla s tou maďarskou, že v prípade černovskej tragédie, sa bude hovoriť, že do Slovákov nestrieľali maďarskí žandári, ale uhorskí žandári….
—–
(PRVÁ ČASŤ ČLÁNKU: http://filmstudio.blog.pravda.sk/2014/06/12/bratia-cesi-alebo-ako-to-bolo-naozaj/)
Príklad toho, že česká vrchnosť sa správala k Slovákom, ako k poddaným nachádzame aj v spore o Oravu a Spiš. Poliaci si násilne zobrali naše územie a napriek tomu, že tamojší slovenskí obyvatelia prosili ČSR prezidenta, aby im pomohol, ten sa na nich úplne vykašlal. Nevadilo mu, že z poľskej strany dochádzalo aj k streľbám na Slovákov, nevadilo mu, že sme stratili rozsiahle územie…. Neskôr však, keď sa Poliaci snažili získať české Tešínsko, prezident už zakročil. No a Tešínsko ostalo české…
Môžeme spomenúť aj darovanie Podkarpatskej Rusi ZSSR. Československy zmýšľajúci občania čoskoro pochopili, že od izolovaných a bezmocných česko-slovenských orgánov sa v tejto veci nedočkajú pomoci ani ochrany. Mnohých z nich označili za nepriateľov ľudu. (ZDROJ: http://encyklopedia.sme.sk/c/1835712/odclenenie-podkarpatskej-rusi-od-ceskoslovenska.html#ixzz348YeBFih) (Pripomeňme, že Podkarpatská Rus historicky patrila vždy k Slovensku, už aj za čias Rakúsko-Uhorska. Jej obyvatelia sa pritom svojho času vyjadrili za začlenenie ich vlasti do ČSR).
Ďalším príkladom je nerovnosť pomeru Čechov a Slovákov v politike (spomeňme si len ako dopadol M.R. Štefánik), armáde, verejných funkciách a podobne (nedodržiaval sa ani pomer 2:1). Nehorázne bolo aj postavenie metra v Prahe za slovenské peniaze!
Arogantnosť vtedajších predstaviteľov ČSR napokon nahnevala aj samotných Slovákov, ktorí sa čoraz viac snažili o vytvorenie autonómie, prípadne o odtrhnutie od ČSR. (Nie príliš lichotivo pritom znie snaha určitej skupiny Slovákov, pripojiť sa k Maďarsku…) Túto snahu oznámil pplk. Barton: „Situácia na Slovensku sa stala kritickejšou a obyvatelia sú rozhodnutí nezostať súčasťou Česko-Slovenska, ale získať samosprávu a neskôr sa pridať k Maďarsku… Slovenskí vojaci odmietajú počúvať českých dôstojníkov a spievajú maďarské vlastenecké piesne, aby ukázali svoj odpor k Čechom. Medzi Čechmi a Slovákmi niet žiadnych sympatií.“ (ZDROJ: TNA:PRO, FO 371/3527, 152716, tel. 232, Gosling Curzonovi, 1. december 1919.) …Môžeme polemizovať, či sa táto skupina Slovákov skutočne chcela pripojiť k Maďarom, alebo spievanie maďarských vlasteneckých piesní, bolo len spôsobom, ako urobiť naprotiveň Čechom. Alebo sa jednalo o slovenských Maďarov? Jedno je však isté. Takéto správanie skupiny Slovákov treba rázne odsúdiť, keďže má prvky národnej zrady (nie vlastizrady voči ČSR, ale zrady voči slovenskému národu)! Na obranu Slovákov však musíme dodať, že za pripojenie k Maďarsku zrejme „bojovalo“ len naozaj zopár jedincov… Ostatní Slováci požadovali samostatný štát, autonómiu, alebo, ako to už u nás chodí, im to bolo jedno….
Clerk naopak videl situáciu medzi Slovákmi a Čechmi oveľa napätejšiu a pri svojom konštatovaní použil veľmi tvrdé slová: „Slovenská mienka je teraz viac podráždená Čechmi, ako som ju doteraz poznal. Lenivosť a skorumpovanosť mnohých českých úradníkov… zrušenie niektorých nadbytočných katolíckych sviatkov, pričom výročie Jána Husa zostalo ako celoštátny sviatok, … vytvorili náladu, že Slováci vlastne nie sú za autonómiu alebo úniu s Maďarskom, ale za to, aby sa nejako zbavili nenávidených Čechov.“ (Clerk teda berie snahu určitej skupiny Slovákov, pripojiť sa k Maďarsku, len ako zámienku, ako sa dostať spod nadvlády Čechov.) (ZDROJ: TNA:PRO, FO 371/7386, C8162/390/12, dep. 135, Clerk Balfourovi, 2. jún 1922.)
Dodržiavanie dohôd bolo staromódne už za čias ČSR….
Pozrime sa teraz ešte na pár zaujímavých viet z veľkého českého plánu.
„Česká politika musí smerovať k tomu, aby slovenský národ bol po všetkých stránkach oslabený tak, že vôbec ani nebude pomýšľať na vytvorenie samostatného štátu.“
„Je nutné vytvoriť na Slovensku menšinu československú, Čechom oddanú a naklonenú a všestranne ju podporovať. Najväčšou chybou z tohto hľadiska je ponechať Slovensko Slovákom.“
„Zahraničná česká politika musí byť v otázke Slovenska vedená tak, ako bola svojho času vedená proti nemeckej menšine. …Slovensko musí byť v očiach svetovej verejnosti, i západnej, na ktorú sa Slováci spoliehajú, vhodne a nenápadne zdiskreditované. V tomto českej politike veľmi pomáha politika Maďarov.“
„Súčasne je potrebné riadiť hospodárstvo tak, aby čo najväčší počet Slovákov odišiel do českých zemí, kde sa rýchlo ASIMILUJE!!!“ (ZDROJ: MEMORANDUM O SLOVENSKU XXVI, VIAC O MEMORANDE TU: http://cs.wikipedia.org/wiki/Memorandum_o_Slovensku)
Takže, vidíte to? Útlak na Slovákov pokračoval, aj po páde Rakúsko-Uhorska… Len na rozdiel od toho maďarského, ktorý bol zrejmý – drsná, neskrývaná maďarizácia, bol útlak Čechov sofistikovaný a zákernejší tým, že sa jednalo o tzv. skrytý útlak. Teda navonok sa treba tváriť k Slovákom ako ku priateľom, ale na pozadí robiť kroky, ktoré budú viesť k ich postupnej asimilácii a splynutiu s českým národom, po vzore asimilácie Moravanov….
Spoločné súžitie medzi Slovákmi a Čechmi v jednotnom štáte, teda nebolo také „ružové“, ako sa to prezentuje v médiách. Na jednej strane vystupovala česká arogantnosť a vypočítavosť voči Slovákom, na strane druhej slovenská oprávnená nespokojnosť s postavením v novom štáte, v ktorom Slováci prestali byť národom a stali sa len odnožou Čechov. (Nasľubovali nám hory doly, ale nakoniec nesplnili nič…).
54 % Slovákov si myslelo, že 1. ČSR predstavovala obdobie národnostného útlaku slovenského etnika. (ZDROJ: Frič, P.; Bútorová, Z.; Rosová, T.: Česko-slovenské vzťahy v zrkadle empirického výskumu. In: Sociológia 24, č. 1-2, 1992.)
Napriek týmto udalostiam, sa nám dnes prezentuje obraz dvoch spriatelených národov, ktoré sa vedeli rozdeliť bez vojny a hádok. Je toto priateľstvo však naozaj skutočné? Alebo len hrané? Dalo by sa povedať, že zrejme je naozaj skutočne hrané. Spomeňme si na nenávistné články na niektorých českých weboch, stránkach na sociálnych sieťach, voči Slovákom, či už pri MS v hokeji, ale aj pri iných príležitostiach. Pozrime sa na situáciu, keď slovenskí herci musia v českých filmoch/seriáloch hovoriť česky, zatiaľ čo českí herci v tých slovenských môžu rozprávať svojou rečou. Pripomeňme si, ako sa niektorí Česi tvária, že slovenčine vôbec nerozumejú, a tak sa všetky naše seriály a filmy, u nich musia predabovať. U nás idú české seriály/filmy v pôvodnom znení. Spomeňme si však aj na TiežSlovákov, ktorí odídu do Česka a razom sú z nich rodení Česi…. Nezabudnime však spomenúť aj vrúcne priateľstvá, medzi mnohými Čechmi a Slovákmi…
—
Chcete mať informácie o nových článkoch K a K štúdia ako prví? Pridajte sa na facebook stránku K a K štúdia – oázu pokoja v zradných vodách hnusných sociálnych sietí…
https://www.facebook.com/pages/K-a-K-%C5%A1t%C3%BAdio/125108480868174
—
VYSVETLENIE: K a K štúdio píše šokujúco pravdivé a spravodlivé kritické články, v rámci ktorých môže dôjsť aj ku kritike určitých predstaviteľov národov. Nikdy sa však nejedná o kritizovanie celého národa ako takého. Ide o oprávnené kritizovanie predmetných organizácií, konkrétnych osôb, skupín osôb, ľudských vlastností alebo vlastností národov. K a K štúdio nikdy nijakým spôsobom nehaní, ani neznevažuje žiadny národ, ani jeho občanov…