Čoraz menej kroch, kroch, kroch, kotkodák a mú, mú, mú a čoraz viac poľských a nemeckých brakov. Preložené do zrozumiteľnej reči –úplne sme si zničili, rozpredali a vyrabovali bývalé farmy/družstvá, ktoré nám závidel aj západ (ktorým sa toľko oháňajú politici). A namiesto toho sme si ku nám pustili poľské a nemecké výrobky. Namiesto kvalitnej domácej hydiny, jeme poľské nadopované kuratá, namiesto domácej bravčoviny, jeme paródiu bravčoviny z Nemecka. Ach, pardón. Čo to trepem. Poľské výrobky a nekvalitné? To predsa nemôže byť pravda. Veď poľská vláda nás osobne ubezpečovala a pred kamerami deklarovala, že poľské výrobky sú absolútne v poriadku, absolútne zdravé. Na otázku: „A čo ten jed na potkany v sladkých trubičkách?“, reagovali: „Veď toho jedu tam bolo málo, to by nikomu neuškodilo.“A nápisy v hypermarketoch hlásia – kvalita a čerstvosť. A tie by predsa neklamali. No ibažeby klamali… Ozaj! Všimli ste si ako (hypermarkety) zareagovali na negatívne správy o poľskej hydine? Premenili poľskú hydinu na slovenskú. Sám Copperfield by to nevymyslel lepšie. Odrazu všade vidíme kuratá s veľkým slovenským znakom na obale. A myslíte si, že tie kuratá sú skutočne odchované na Slovensku? Kupovať u nás kura a vôbec mäso všeobecne, je ako hrať ruskú ruletu… Nikdy neviete, či sa za zaručene slovenským kurčaťom predsa len neskrýva jeho poľský bratranec. A či tá lahodne vyzerajúca šunčička nebola pred pol hodinou starou splesnivenou šunkou, ktorá potom prešla omladzovacou kúrou…
Z poľských kuriat sa razom stali slovenskí vlastenci (stačilo zmeniť obal)
„Budem podporovať slovenské výrobky.“ vyhlasoval minister pôdohospodárstva – Jahnátek. Uveril som mu. Už ako minister hospodárstva za prvej Ficovej vlády sa mi zdal v pohode. Keď som zistil, že teraz zasadne na post ministra pôdohospodárstva, potešil som sa, že sa veci konečne pohnú dopredu… Nepohli sa. Osobne ma veľmi sklamal. Má len plné ústa rečí, ako jeho predchodcovia, ale realizácia nulová. Podiel slovenských výrobkov naďalej klesá, v prieskumoch sme vyšli ako krajina s jednými z najnekvalitnejších potravín (predbehlo nás aj Poľsko – zrejme si kvalitné výrobky nechávajú pre seba a nám posielajú odpad). A reakcia ministra? Reči, reči, reči, reči, reči…. Nijako nezasiahol ani po medializovaných škandáloch. Ževraj dovoz z Poľska nemôžeme zakázať. V tomto má aj pravdu, nemôžeme. Lebo EÚ, lebo sloboda! Ako poddaný slovenský občan však mohol ísť zaklopať na veľké zlaté bruselské dvere a žiadať o výnimku. Jáj, veď EÚ ovládajú Nemci a Francúzi. Tááák nič.
…Čo na tom, že jeme zdraviu škodlivé potraviny, hlavné je, že sme kamaráti s Poliakmi. Keby sme sa nekŕmili ich „lahôdkami“, tak by sa na nás nahnevali, rovnako ako aj celá EÚ. A to predsa nechceme. Čo by sme potom jedli?!
Najzarytejší optimista sa bude radovať aj pri čísle 40, ktoré vyjadruje približný počet domácich výrobkov, ktoré sú na pultoch obchodov. Povie si, veď čo, predsa nám nejaké fabriky ostali, vyrábame sladkosti, jogurty, hygienické potreby,… Lenže kto vlastí tie slovenské firmy? Zase len priatelia spoza hraníc. Plán (zo strany EÚ a rôznych loby skupín) bol daný jasne. Skúpime od Slovákov všetky menej známe aj známe firmy, potom ich zlikvidujeme, aby sme im mohli dovážať to isté od nás. A tie najznámejšie firmy, tie top značky, odkúpime tiež, ale nezničíme ich. Budeme pokračovať vo výrobe. A peniažky pôjdu nám. Pozrime sa, kto dnes vlastní zvolenské mliekarne – kúpila ich francúzska firma Senoble. Kto zarába na plnení našich minerálok. Slováci určite nie. Vo vedení väčšiny slovenských firiem sú už dávno nasťahovaní boháči zo zahraničia.
Zahraničným biznismenom nestačí, že nás kŕmia odpadom. Chcú aj našu pôdu. Čo ak by sme náhodou dostali rozum a začali vo veľkom pestovať? Komu by potom predali ich umelé jabĺčka a hruštičky? Minister Jahnátek na záležitosť s odpredajom našej pôdy Francúzom, Nemcom,… reagoval ako „správny rodu verný Slováčisko“. Z jeho prejavu bolo cítiť zlosť. Prečo má odpovedať na takú banalitu? Skupovanie pôdy zahraničím? To je predsa normálne, veď sme v EÚ. A tak sa zmohol len na nahnevaný štek: „Ministerstvo pôdohospodárstva neplánuje meniť zákon a zakázať kúpu pôdy zahraničným záujemcom!!!“
Je to hanba! Jediné čo sa u nás (vo veľkom) vyrába je chlieb a pečivo. Dovážame ešte aj poondiate maslo a mlieko!!! Vôbec u nás nevyrábame soľ!!! Všetky fabriky sme predali zahraničným špekulantom, ktorí (ako už bolo spomenuté) mali jediný plán – kúpiť, zlikvidovať a potom tú istú komoditu dovážať zo zahraničia.