Mnohí z vás si už zrejme všimli, že vonku (to je tá časť v ktorej nebývate), je strašne horúco. Média nám aj niekoľkokrát denne, až do zblbnutia opakujú – bude extrémne horúco, treba veľa piť, natrite sa opaľovacím krémom,… Niekedy si myslím, že dostanem kolaps skôr z tých donekonečna opakovaných infošiek, ako zo slnka.
Média sú už raz také. Radi veci preháňajú a nafukujú. Keď sa niečo stane, hlásia o tom všetky bez rozdielu. A v kuse! Aj táto vlastnosť mnohých prinútila, úplne zanevrieť na televízne vysielanie. A to som ešte nezačal písať o reklamách…
Keď boli v Bratislave záplavy, na každej slovenskej televíznej stanici išlo počas správ to isté. Zábery na Dunaj a informovanie o aktuálnej situácii – protipovodňové zábrany držia, nič nehrozí. Jojka kvôli tomu urobila ešte aj špeciálne spravodajstvo. A dokázali o tom hovoriť plných 30 minút, bez prestávky. Smial som sa na prerieknutí redaktora televízie Joj, ktorý akčne stojaci pri mieste činu (pri protipovodňových bariérach) vyhlásil: „Všetko je v poriadku, nanešťastie sa nikomu nič nestalo. Ehhhm. Našťastie. Chcel som povedať našťastie.“ Zrejme neudržal na uzde svoje podvedomie, ktoré mu našepkávalo: „Sakra, už by to mohlo povoliť, to by sme mali „mäso“!“ A spomínate na komickú dvojku Hečko a kameň? V snahe priniesť senzáciu a neistotu, sa neštítil použiť klamstvo – výsledkom bola voda, ktorá stúpala extrémnejšie ako tomu bolo v skutočnosti.
Veru, médiá majú najradšej zo všetkého katastrofy. Tie sú najlákavejšie, najpredávanejšie, najžiadanejšie. Záplavy na Dunaji boli oproti katastrofám, predsa len slabým odvarom. Príliš veľká nuda.
…Je zaujímavé, ako reagujeme na výkyvy počasia. „Jajajajáááááj, keby už kus popršalo.“ zanariekame si, keď je vonku 39 stupňov. Keď poprší, zase sa nám nepáči, že už je príliš mokro. Poprípade sa rozplývame nad teplotnými rekordmi. „Í jojojojóóóój, 40 stupňov, to už čo je, to je teplo!!!“ Nikoho ani nenapadne, pozrieť sa na vec trošku logickejšie, nielen intuitívne, ako to robia zvieratá. Keď je teplo, spia v chládku, keď je zima, túlia sa k sebe. Ale čo zapríčiňuje daný jav, nad tým nedumajú. Ako by aj mohli, sú to zvieratá. My ľudia, by sme sa však mali zamyslieť a dospieť k názoru – že za všetko môže globálne otepľovanie – teda v konečnom dôsledku my. Činnosťou proti prírode zo strany „veľkých“ a nečinnosťou proti činnosti „veľkých“, zo strany „malých“.
Sme v tom namočení všetci. Globálne otepľovanie je následkom činnosti proti prírode, ktorú vykonávajú „veľkí“ a nečinnosti proti činnosti „veľkých“ zo strany „malých“.
Už ste zistili, prečo nám média tlačia od rána do večera 100-krát to isté? Treba piť, treba piť, treba piť. Horúčavy budú, horúčavy, horúčavy, piť, piť, piť, piť. Veď to, že počas tepla treba prijímať viac tekutín, vie každý. Zámerom médií je nás oblbnúť a zakryť podstatnú príčinu vysokých teplôt – globálne otepľovanie (počas tohto leta ho nespomenula ani jedna z našich televízii). Oblbnúť nás vecami, ktoré každý ovláda – nevystavovať sa slnku, používať opaľovacie krémy,…
Mnohí si pomyslia: „Zamýšľať sa nad globálnym otepľovaním?! Veď čo… Je extrémne teplo? Idem k vode! Je extrémna zima? Zakúrim!“
Média nám tlačia do hláv, to, čo všetci dobre vieme. Ale pravú príčinu vysokých teplôt zakrývajú.
